Použitie umelej inteligencie sa dnes považuje za hlavnú silu inovácií. Či už v súkromnej, verejnej alebo ekonomickej oblasti, využívanie umelej inteligencie má vplyv na spoločnosť ako celok. Nejde však o novú tému. Vývoj prvých myšlienok a technológií sa začal už v polovici minulého storočia. V tom čase však boli technológie obmedzené najmä kapacitou digitálnej pamäte a výpočtovou silou. V súčasnosti je umelá inteligencia už všade nasaditeľná, pričom sa berie do úvahy neustály pokrok v tejto oblasti a potreby, ktoré vytvára.

Výroba elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov predstavuje smer, ktorým sa musí energetický priemysel uberať, aby spĺňal podmienky znižovania uhlíkovej stopy. Zvyšujúca sa spotreba elektrickej energie je spojená so zvyšujúcim sa komfortom života obyvateľov. Rýchly rast životnej úrovne je vo vysokej miere spôsobený nízkymi cenami elektrickej energie vyrobenej vysokoúčinnými technológiami z fosílnych palív. Znižovanie závislosti výroby elektrickej energie od fosílnych palív má významný vplyv na investície do nových technológií.

V prvej časti seriálu sme uviedli ambiciózne plány EÚ smerujúce k získaniu uhlíkovej neutrality v roku 2050, ktoré vyvolávajú absolútnu nevyhnutnosť využívania jadrovej energie. Doplnili sme aj informácie týkajúce sa využívania tepla z činnosti jadrových elektrární na Slovensku aj v ďalších krajinách EÚ. V druhej časti sa bližšie pozrieme na konkrétne zrealizované projekty.

Digitalizácia transformuje aj odvetvie výroby energie z obnoviteľných zdrojov a je predmetom mnohých seminárov a konferencií. Aby sme však pochopili jej výhody, musíme si najprv uvedomiť, že digitalizácia v tejto oblasti nie je len o technológii. V najjednoduchšom prípade ide o to, ako interagujeme s obnoviteľnou energiou, či už ako súčasť dodávateľského reťazca, zákazníka alebo konečného používateľa/spotrebiteľa. Ide o každého, kto je zapojený do energetického hodnotového reťazca, a o služby, ktoré sa nachádzajú na jeho rôznych úrovniach.

Digitalizácia transformuje aj odvetvie výroby energie z obnoviteľných zdrojov a je predmetom mnohých seminárov a konferencií. Aby sme však pochopili jej výhody, musíme si najprv uvedomiť, že digitalizácia v tejto oblasti nie je len o technológii. V najjednoduchšom prípade ide o to, ako interagujeme s obnoviteľnou energiou, či už ako súčasť dodávateľského reťazca, zákazník alebo konečný používateľ/spotrebiteľ. Ide o každého, kto je zapojený do energetického hodnotového reťazca a o služby, ktoré sa nachádzajú na jeho rôznych úrovniach.

Podpora výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov určila smer k pretransformovaniu energetického priemyslu k udržateľnosti. Vysoký podiel výroby energie z fosílnych palív prináša viacero rizík. Prvé je prírodné, ktorého pôvodcom je postupná vyčerpateľnosť v súčasnosti využívaných zdrojov. Druhé riziko je ekonomické, keďže Slovenská republika má malé zásoby nerastného bohatstva vhodného na premenu na elektrickú energiu, preto je závislá od dovozu.

V posledných dvoch desaťročiach sme zažili 18 najteplejších rokov od začiatku meraní, a preto sa v priebehu minulého roku 2019 opätovne začal klásť veľký dôraz na kvalitu ovzdušia, redukciu skleníkových emisií, zmierňovanie zmeny klímy a tiež sa zvýšil záujem o bezpečnosť dodávok všetkých druhov energie. Zabezpečenie dostatočného množstva energie pri potrebe ochrany životného prostredia spôsobilo, že bolo potrebné dôslednejšie pracovať na hľadaní nových technológií na zvýšenie efektívneho využívania obnoviteľných zdrojov energie (OZE).

Článok hovorí o tom, prečo možno v súčasnosti považovať Slovensko za lídra v oblasti jadrového vykurovania. Dôvodom je skutočnosť, že Jadrová elektráreň Bohunice (JEBO) V2 masívne vykuruje sústavu SCZT JEBO: Trnava – Hlohovec/Leopoldov. Podľa oficiálnych dokumentov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu – MAAE (IAEA) [2] je to najväčší tepelný odberový výkon v celej Európe.

Klimatické podmienky na Slovensku sú odlišné v porovnaní s krajinami s vysokým potenciálom veternej energie (napríklad Nemecko, Dánsko a Rakúsko). Neznamená to však, že neexistujú lokality na jej vhodné využívanie. Legislatívne a ekonomické podmienky sú oveľa menej priaznivé ako tie prírodné. Zníženie energetickej závislosti a postupná diverzifikácia energetických zdrojov na Slovensku nie je možná bez efektívnej podpory zo strany štátu, a preto sa veterným elektrárňam v podmienkach Slovenskej republiky nedarí nateraz konkurovať ostatným zdrojom elektriny.

Technológia tepelných čerpadiel môže priniesť významné hospodárske, environmentálne a energetické výhody. Princípom tepelných čerpadiel je využívanie obnoviteľnej energie, a preto môžu byť jedinou najúčinnejšou technológiou na vykurovanie a chladenie zároveň. Tepelné čerpadlá sa začali vo veľkom počte inštalovať iba nedávno, zatiaľ čo základná koncepcia existuje už viac ako 100 rokov. Prvé tepelné čerpadlo na svete skonštruoval slovenský vynálezca Aurel Stodola. Jeho dielo z roku 1928 dodnes vykuruje radnicu v Ženeve odoberaním tepla z jazera. Prechod na tento druh energie preto nie je technologickou výzvou, ale skôr otázkou stratégie a zvyšovania povedomia.