Výrobné podniky často predpokladajú, že údaje zhromažďované z ich prevádzok môžu pochádzať iba z najnovších strojov, ktoré sú od základu vybavené zabudovanou inteligenciou a sieťovým pripojením. Tí, ktorí sa snažia o modernizáciu v súlade so štvrtou priemyselnou revolúciou (Priemysel 4.0), sú zvyčajne konfrontovaní s výberom: buď výmena všetkého, alebo dodatočné vybavenie starších zariadení prídavnými komponentami.

Vzhľadom na množstvo osvetľovacích sústav a ich energetickú náročnosť je efektívne riadenie osvetlenia v skladových či výrobných halách veľmi dôležité a nemalou mierou prispieva k zaujímavým úsporám energie. Kľúčovým faktorom pri dosahovaní úspor je práve inštalácia systémov s automatickou reguláciou osvetlenia. Tieto systémy pomáhajú udržiavať v danom priestore potrebnú intenzitu osvetlenia a v prípade potreby aj svietidlo úplne vypnúť. Ak zvažujete inštaláciu osvetľovacích sústav s reguláciou osvetlenia, tento článok by vám mohol pomôcť zorientovať sa v možnostiach.

Digitálne dvojčatá sú jedným z dôležitých vynálezov posledných rokov – napriek tomu mnohým ľuďom stále chýbajú znalosti o tom, čo to je digitálne dvojča, čo dokáže a aké príležitosti otvára pre širokú škálu priemyselných odvetví. Ich aplikácie sú doslova neobmedzené a ich hodnota z hľadiska spoločnosti vysoká. Pre každú spoločnosť, ktorá už používa internet vecí (IoT), sú digitálne dvojčatá ďalším krokom na digitálnej ceste. Digitálne dvojčatá, ktoré sú populárne v strojárskom, vo výrobnom a v automobilovom priemysle vytvárajú nové hodnoty už aj v energetickom priemysle. Pomáhajú spoločnostiam efektívnejšie navrhovať, vizualizovať, monitorovať, spravovať a udržiavať svoje aktíva.

V druhej časti našej série si spoločne rozoberieme, čo vlastne znamená pracovať s hĺbkovými dátami. Budeme sa venovať témam, ako sú reprezentácia hĺbkových dát, možnosti ich spracovania a možnosti tvorby finálneho 3D modelu. V článku sa tiež dočítate o konkrétnych algoritmoch na spracovanie dát a o základných princípoch ich fungovania.

V roku 1935 použili protilietadloví strelci na výcvik prvý bezpilotný, rádiom riadený variant lietadla de Havilland Tiger Moth s názvom DH.82 Queen Bee. To sa všeobecne považuje za dôvod, prečo sa dnešné UAV (Unmanned Aircraft Vehicles – bezpilotné vzdušné prostriedky) často nazývajú bezpilotné lietadlá. Odvtedy zohrávali bezpilotné lietadlá dôležitú úlohu v armáde a stávajú sa čoraz silnejšími nástrojmi pre vládne, komerčné a spotrebiteľské aplikácie. Stovky firiem na celom svete teraz súťažia o návrh dokonalého drona, ktorý umožní prepravu cestujúcich.

Sme svedkami príchodu novej éry robotov – dronov, ktoré lietajú v prírodnom aj človekom vytvorenom prostredí. Tieto roboty môžu mať zásadný vplyv na chod priemyslu vrátane inšpekcií, dopravy, komunikácie a ochrany pracovníkov, ale aj životného prostredia. Let dronom v obmedzených priestoroch predstavuje veľké vedecké a technické výzvy v dôsledku energetických nákladov na pobyt vo vzduchu a vnemovej inteligencie potrebnej na orientovanie sa v zložitom prostredí. Rozsiahle nástroje automatizácie a digitalizácie priemyselnej revolúcie 4.0 sa pomaly dostávajú aj do bezpilotných leteckých systémov. Je priestor na ďalšie vylepšovanie a čo nás ešte čaká?

V súčasnosti sa do priemyselných aplikácií čoraz častejšie integrujú riešenia, ktoré sa venujú kombinácii spracovania obrazu a riadenia robotických ramien. Pre Priemysel 4.0 a plne autonómne aplikácie je v budúcnosti nevyhnutné, aby bolo možné komplexne poznať celé prostredie, v ktorom sa pohybuje robotický manipulátor. Témou prvej časti seriálu je prehľad súčasných trendov a výskumu algoritmov na spracovanie obrazu a tvorby modelov prostredia. Úvodná časť článku sa bude zaoberať históriou od čias prvotného výskumu v oblasti mapovania statického prostredia v okolí priemyselného robotického ramena. Hlavnou časťou článku bude prehľad súčasného stavu problematiky, využitie aplikácií v priemysle a smerovanie výskumu do budúcnosti. Keďže ide o sériu článkov, v prvej časti danú problematiku len predstavíme z hľadiska aktuálneho stavu a v ďalších častiach sa budeme venovať aj konkrétnym technológiám.

Výber priemyselného snímača môže byť niekedy náročná úloha. Ako je možné s takým množstvom rôznych technológií snímania a nekonečnou rozmanitosťou produktov na trhu nájsť ideálny snímač? Detekcia prítomnosti objektu je v automatizovanom priemysle dôležitou úlohou. Pracovníci v rôznych oblastiach priemyslu aj priemyselné zariadenia musia vedieť, či sa napríklad na dopravníkovom páse nachádza objekt, prípadne aká je jeho farba. Jedným z takých snímačov je fotoelektrický snímač. Možno ho považovať za ideálny snímač?

4. augusta 2020 sa v plnej tvorivej aktivite dožil významného životného jubilea 80 rokov prof. Ing. Vojtech Veselý, DrSc., v súčasnosti výskumný pracovník Ústavu robotiky a kybernetiky na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.

Bezpečnosť pri práci by mala byť najvyššou prioritou každého zamestnanca, ale aj zamestnávateľa všade tam, kde hrozí riziko úniku nebezpečných plynov. Ide najmä o prevenciu výbuchu horľavých plynov, otravy toxickými plynmi, ale aj nedostatku/nadbytku kyslíka v ovzduší. Rizikám sa nedá vyhnúť, ale možno ich minimalizovať.