Produkčné modely sa z didaktického pohľadu často delia na tie, pri ktorých produkt prechádza cez lineárnu, nemeniacu sa sekvenciu krokov s jednou vykonanou operáciou na jednom stroji (flow shop), a tie, kde sú stroje zoskupené podľa funkcionality a produkty sa pohybujú medzi nimi vtedy a tak, ako je potrebné, pričom cez jeden stroj môžu prejsť aj niekoľkokrát (job-shop). To je však definícia, ktorá je skôr založená na kognitívno-heuristickej logike ako na karteziánskej dôkladnosti. Toto rozdelenie je príliš zjednodušujúce a nie je vhodné na pochopenie zložitého fungovania produkčného systému. Tento seriál opisuje charakteristiky hlavných produkčných modelov definovaných rôznymi implementačnými princípmi súvisiacimi s produkciou. Takéto východisko pomáha vytvárať systematický prehľad o téme vedúci k taxonómii existujúcich výrobných systémov, uľahčuje lepšie pochopenie problematiky a umožňuje štruktúrovaný prístup k výučbe študentov. Umožňuje tiež porozumenie, porovnanie a posúdenie výhod a nevýhod vlastností súčasných a predpokladaných nových produkčných systémov. Cieľom je nájsť spôsob, ako čo najlepšie transformovať suroviny na komponenty a hotové výrobky. Porovnanie ukazuje, že predpokladaný produkčný model postavený v súlade s koncepciou Priemyslu 4.0 nemá iba výhody, ale predstavuje aj určité výzvy z hľadiska možnosti implementovať súčasný maximálne flexibilný a pružný produkčný systém zameraný na produkciu výrobkov veľkosti šarže 1.