Potravinársky a nápojový priemysel patrí medzi odvetvia, kde je vývoj strojov a liniek veľmi intenzívny. Predpisy týkajúce sa bezpečnosti potravín sú pritom vždy na prvom mieste. Pri tom všetkom je ľahké venovať menej pozornosti veciam, ako je modularita, škálovateľnosť, jednoduchosť údržby, nasadenie priemyselného internetu vecí a konceptov Priemyslu 4.0 či meniaca sa demografia operátorov strojov.

Použitie dávkového systému sa zvažuje, keď treba riadiť, kontrolovať a vykonávať šarže flexibilným spôsobom pre viaceré toky a viaceré produkty typické pre spracovateľský priemysel vrátane farmaceutického, chemického, potravinárskeho a nápojového priemyslu. Dávkový systém je flexibilný systém správy dávok navrhnutý tak, aby ho obsluha stroja v prevádzke mohla rýchlo a jednoducho nakonfigurovať bez toho, aby bolo potrebné vykonávať počítačové programovanie.

Výrobné informačné systémy (z angl. Manufacturing Execution Systems, MES) sú základnou súčasťou výrobných prevádzok v dnešnom konkurenčnom podnikateľskom prostredí, ktoré vyžaduje vyššiu efektivitu a optimalizáciu výroby. MES sa zameriava na procesy pridávania hodnoty, pomáha skrátiť čas výrobného cyklu, zlepšiť kvalitu produktov, znížiť rozpracovanosť výroby, znížiť alebo odstrániť papierovanie medzi zmenami, skrátiť dodaciu lehotu a posilniť personál prevádzky závodu.

Decentralizácia výroby elektrickej energie naznačuje postupný nástup novej generácie elektrizačnej sústavy v podobe mikrosietí a inteligentných sietí. Nahradenie súčasnej elektrizačnej sústavy inteligentnou nebude vôbec jednoduché pre vzájomné pôsobenie jednotlivých častí sústavy. Preto je potrebné poukazovať na nedostatky a problémy v danej oblasti vzhľadom na ďalšie napredovanie výskumu a vývoja.

Seriál článkov je venovaný problematike stability a flexibility elektrizačných sústav. Globálny geopolitický a technologický vývoj vyvolal potrebu rozšírenia zaužívanej definície stability a zároveň zaviedol nové pojmy flexibilita a odolnosť. Autor si dáva za cieľ oboznámiť odbornú verejnosť o potrebe doplnenia nových tried stability elektrizačnej sústavy, preukázať súvislosti medzi pojmami stabilita a flexibilita sústavy, identifikovať výzvy súvisiace s náhradou synchrónnych generátorov obnoviteľnými zdrojmi s výkonovou elektronikou a zasadiť oba pojmy (stabilitu a flexibilitu) do kontextu bezpečnosti elektrizačnej sústavy ako najvyššieho cieľa prevádzky sústavy. Pojmu odolnosť elektrizačnej sústavy bude venovaný niektorý z ďalších článkov.

Globálna kapacita obnoviteľných zdrojov by sa podľa Medzinárodnej agentúry pre energiu mohla v rokoch 2022 – 2027 zvýšiť rovnako ako za posledných 20 rokov. Vďaka tomu je skladovanie energie čoraz dôležitejšie, pretože obnoviteľná energia nemôže zabezpečiť stabilný a neprerušovaný tok elektriny.

Komerčné využitie dronov je čoraz bežnejšie. Okrem natáčania videí a tvorby fotografií už drony preukázali vysokú efektivitu v zhromažďovaní rôznych typov dát pre mnohé odvetvia. Príkladom môže byť geodézia a kartografia, inšpekcia energetických sietí, záchranné operácie či vo svete čoraz populárnejšie doručovanie tovaru. Potenciál bezpilotných technológií na komerčné využitie sa však skutočne uvoľní len vtedy, keď technologické možnosti a legislatívne predpisy umožnia autonómnu prevádzku (let dronu) mimo vizuálneho kontaktu (z angl. Beyond Visual Line of Sight – BVLOS lety).

Aditívna výroba (AV) je súbor procesov, ktoré vytvárajú 3D diely pridávaním materiálu, zvyčajne po vrstvách. V súčasnosti sa AV používa na vytváranie dielov v nano- až makrorozmere v širokej škále materiálov pre viaceré oblasti, ako je spotrebný tovar, letectvo, obrana, vesmírne technológie, stavebníctvo, lekárstvo a umelé tkanivá. Najnovšie trendy sa zameriavajú na použitie AV na vytváranie funkčne odstupňovaných a inteligentných štruktúr (napr. s tvarovou pamäťou alebo samoopravujúcich sa materiálov) a kombináciu AV s inými technikami prostredníctvom vývoja hybridných alebo multimodálnych výrobných systémov.

Systémy na meranie mechanických vibrácií plnia rôzne funkcie a sú určené pre rôzne stroje. Rozhodujúce je zladiť monitorovací systém so zariadením. Na jednej strane sa tak môžeme vyhnúť výdavkom na príliš pokročilý systém a na druhej strane môžeme predísť nadmernému znižovaniu nákladov, ak sa rozhodneme pre riešenie, ktoré neposkytuje základné funkcie potrebné na udržanie prevádzky daného stroja. V najhoršom prípade zle zvolený systém nedokáže odhaliť svoje poruchy.

Technická diagnostika je definovaná ako proces, pri ktorom sa zisťuje aktuálny technický stav objektov na základe objektívneho vyhodnotenia príznakov zistených prostriedkami meracej techniky. Technickú diagnostiku možno členiť podľa rôznych kritérií. Napríklad z hľadiska potreby demontáže na demontážnu a bezdemontážnu, z hľadiska spôsobu vykonávania analýz na subjektívnu a objektívnu, podľa druhu analyzovaných parametrov, príp. meraných veličín, na vibrodiagnostiku, akustickú diagnostiku, termodiagnostiku, elektrodiagnostiku, tribodiagnostiku a pod.