V sérii Industry 5.0 sme si určili za cieľ poskytnúť bližší pohľad na tento koncept a tiež ho porovnať s už existujúcimi konceptmi. Predchádzajúca, prvá časť série poskytla úvod a opis Industry 4.0 a Industry 5.0 [1]. V druhej časti sa zameriame na koncepty podobné Industry 5.0. Z prvej časti seriálu je zrejmé, že Industry 5.0 sa má vo väčšej miere zamerať na ľudí a neodmysliteľnou súčasťou je aj udržateľnosť. Tieto ciele neboli ako hlavné pri Industry 4.0, kde hlavným cieľom je najmä technologický pokrok. Od predstavenia Industry 4.0 však prešlo už desaťročie a pred zavedením Industry 5.0 Európskou komisiou vzniklo viacero konceptov odvodených od Industry 4.0. Niektoré z nich opíšeme v tejto časti seriálu.

Seriál článkov sa zaoberá návrhom a realizáciou univerzálneho kyberneticko-fyzikálneho modelu schopného simulovať ľubovoľný výrobný proces s cieľom optimalizácie jeho logistických systémov. Základnou myšlienkou výskumu je ukázať priamu možnosť testovania a ladenia pokročilých logistických riadiacich algoritmov pomocou digitálneho dvojčaťa mimo výrobnej linky. Keďže digitálne dvojča vyžaduje na svoju činnosť fyzické prepojenie s reálnym svetom, toto prepojenie sa realizuje pomocou univerzálneho modulárneho kyberneticko-fyzikálneho systému (CPS), ktorý modeluje identické fyzické vstupy a výstupy ako reálna linka. V predchádzajúcej časti sme sa venovali opisu fungovania pracoviska fyzického modelu a návrhu a tvorbe reálneho fyzického modelu kyberneticko-fyzikálneho systému na testovanie riadiacich algoritmov.

V predchádzajúcej časti seriálu je opísaný výber udalostí, ktoré vznikali od 50-tych do začiatku 70-tych rokov dvadsiateho storočia. Vytvorili sa magneticky tvrdé dielektriká a izolanty ako aj magnety na báze vzácnych zemín, vznikli amorfné magnetiká. Konštruovali sa počítače s magnetickými pamäťami a neskôr s pamäťami z integrovaných obvodov. Realizovali sa integrované obvody, lasery, mikroprocesory, zariadenia súvisiace s dobývaním vesmíru, retranslačné a navigačné satelity. Vznikli optické vlákna pre telekomunikácie a počítačové siete. Skonštruovali sa vysoko rýchlostné elektrifikované vlaky.

Seriál článkov sa zaoberá návrhom a realizáciou univerzálneho kyberneticko-fyzikálneho modelu schopného simulovať ľubovoľný výrobný proces s cieľom optimalizácie jeho logistických systémov. Základnou myšlienkou výskumu je ukázať priamu možnosť testovania a ladenia pokročilých logistických riadiacich algoritmov pomocou digitálneho dvojčaťa mimo výrobnej linky. Keďže digitálne dvojča vyžaduje na svoju činnosť fyzické prepojenie s reálnym svetom, toto prepojenie sa realizuje pomocou univerzálneho modulárneho kyberneticko-fyzikálneho systému (CPS), ktorý modeluje identické fyzické vstupy a výstupy ako reálna linka.

Výrobný informačný systém (Manufacturing Execution Systems, MES) je špecializovaná trieda výrobne orientovaného softvéru, ktorý riadi, monitoruje a synchronizuje vykonávanie fyzických procesov v reálnom čase, podieľajúcich sa na transformácii surovín na polotovary a/alebo hotové výrobky. V posledných rokoch sa začal objavovať aj pojem riadenie výrobných prevádzok (Manufacturing Operations Management, MOM). Aké sú medzi nimi rozdiely a akú pridanú hodnotu prinášajú svojim používateľom?

Záverečný diel venujeme diagnostike EtherCAT-u. Zhrnieme informácie a znalosti, ktoré už odzneli v predchádzajúcich dieloch, ale tiež doplníme tie informácie, ktoré s ohľadom na zjednodušenie opisu spomenuté neboli. Napríklad fungovanie synchronizačných skupín sme opísali veľmi podrobne, ale že sú zároveň jedným z diagnostických nástrojov, tomu sa budeme venovať až teraz.

Koncepty na princípe Industry 4.0/Smart Industry sa v poslednom desaťročí stali globálne akceptovanými a adoptovanými. Mnohé krajiny zaviedli svoju stratégiu a svoje vlastné pomenovanie. Výskum a vzdelávanie ovplyvnili a posunuli vývoj a implementáciu riešení v rôznych odvetviach priemyslu. Po 10 rokoch existencie pojmu Industry 4.0 vydala Európska komisia oficiálny dokument o Industry 5.0. Uvádza sa v ňom, že základný rozdiel medzi nimi vyplýva z toho, čím sú hnané, riadené. Industry 4.0 je hnaný technológiami (technology-driven) a Industry 5.0 hodnotami (value-driven). Koexistencia týchto dvoch časovo veľmi blízkych (r)evolúcií zákonite vyvoláva otázky a diskusie k ich koncepcii, vnímaniu a dosahu z rôznych pohľadov. Ako ciele v Industry 5.0 Európska komisia uviedla tri kľúčové elementy – udržateľnosť (sustainability), odolnosť (resilience) a zameranie na človeka (human-centric).

V predchádzajúcej časti seriálu sme uviedli výber dôležitých udalostí, ktoré formovali rozvoj elektrotechniky od začiatku 30. rokov do prvej polovici 20. storočia. Opísali sme vznik orientovanej elektrickej ocele pre výkonové elektrické stroje a transformátory, detekciu pohyblivých cieľov pomocou radaru, vznik TV vysielania, elektrónového mikroskopu, vynález xerografie, plošných spojov, konštrukciu prvého programovateľného elektronického počítača a objav kontaktového tranzistora.

Vedúci predstavitelia 13 významných spoločností zo šiestich rozličných odvetví sa v spoločnom memorande zaväzujú k podpore udržateľnej ekonomiky. Spoločnosti pochádzajúce prevažne z Nemecka podporujú opatrenia, ktorých cieľom je znižovanie produkcie CO₂, ochrana prírodných zdrojov a v čo najväčšej miere umožnenie rozvoja cirkulárnej ekonomiky. Signatári vyzývajú vládu Slovenskej republiky, aby ciele trvalej udržateľnosti plynule zapracovala do strategických dokumentov Slovenskej republiky a aktívne podporovala ich plnenie.

Jalová energia je nevyhnutná pre činnosť elektrických zariadení. Aby však nespôsobovala zbytočnú finančnú záťaž, treba poznať dôvod jej vzniku a jej objem. Potom možno navrhnúť riešenie, ktoré zníži výšku faktúry za elektrickú energiu.