V tejto časti série sa budeme venovať ďalšiemu z technologických konceptov, o ktoré sa opiera Industry 5.0 [1]. Tentoraz opíšeme bio-inšpirované technológie a inteligentné materiály. Tieto technológie a procesy vychádzajú z konceptu biologickej transformácie. Môžu byť integrované s vlastnosťami, ako sú napríklad zabudované senzorové technológie a biosenzory alebo adaptívna ergonómia. Súčasťou môžu byť tiež materiály, pri ktorých vieme sledovať vnútornú štruktúru, alebo dokonca materiály, ktoré majú schopnosť samoopravovania a regenerácie. Samozrejme, do tejto časti môžeme zaradiť aj materiály a produkty, ktoré vieme recyklovať a znovu používať [2].

V osvetľovacích sústavách s LED svietidlami zohráva teplota prostredia dôležitú úlohu. Teplotu LED modulov ovplyvňuje viacero faktorov, napríklad prúdenie okolitého vzduchu, ohrev od priľahlých svetelných zdrojov či od ostatných komponentov svietidiel a pod. Pri projektovaní osvetľovacích sústav treba uvažovať teplotu prostredia ako jeden z mnohých vstupných parametrov ovplyvňujúcich výsledné fotometrické parametre navrhnutej osvetľovacej sústavy. Výberom nevhodného typu LED svietidla do daného prostredia môže dôjsť k prehriatiu LED modulu, čoho následkom môže byť zmena svetelného toku zdrojov, zníženie životnosti svietidla, prípadne deštrukcia LED čipu. Článok sa zaoberá problematikou teploty prostredia a jej vplyvom na fotometrické parametre LED svetelných zdrojov.

Mnohé priemyselné procesy spotrebúvajú obrovské množstvo energie a sú priamo zodpovedné za významné množstvá všetkých emisií CO₂ na celom svete. Okrem toho sa takmer polovica spotrebovanej energie pri priemyselnom spracovaní uvoľňuje ako odpadové teplo. Problém nie je ani tak v tom, že odpadové teplo priamo ohrieva atmosféru – teplo, ktoré vypúšťame do ovzdušia, predstavuje len 1 % klimatických zmien. Problémom je plytvanie a neefektívnosť. Ak už ľudstvo nejakú energiu vyrobí, mali by sme ju využiť – pretože jej nevyužívanie znamená stratu peňazí.

Napriek dlhoročnému členstvu Slovenska v EÚ a transpozícii európskej environmentálnej legislatívy je reálna situácia v jeho odpadovom hospodárstve zúfalá. Za posledných 20 rokov sme zvýšili produkciu komunálnych odpadov viac ako o 40 %. Napriek tomu končí viac ako polovica odpadu na skládke, čím sa Slovensko v oblasti odpadového hospodárstva zaraďuje medzi najzaostalejšie krajiny. Počet zariadení na energetické využitie odpadu, ktoré dokážu tento stav zmeniť a z odpadu urobiť energetický nosič, sa však za posledných dvadsať rokov vôbec nezmenil.

V prvej časti seriálu sme opísali históriu vzniku asynchrónnych strojov. V tejto časti sa budeme venovať konštrukcii a základnej teórii asynchrónnych strojov (AS). Asynchrónne stroje patria k najrozšírenejším elektrickým strojom. Spotrebúvajú takmer polovicu vyrobenej elektrickej energie [5] a používajú sa hlavne ako motory. Ich výhodou je vysoká spoľahlivosť, minimálna údržba a cena. Cenu však znižuje veľká sériovosť výroby týchto strojov. Na napájanie asynchrónneho motora stačí bežná trojfázová sieť. K ich nevýhodám patrí pomerne veľký prúdový náraz pri priamom pripojení na sieť, zložitejšia regulácia otáčok, ako majú jednosmerné stroje, a odber jalovej energie, ktorú tieto stroje potrebujú na svoju prevádzku. Tieto nevýhody však nemajú motory napájané z frekvenčných meničov. Motorom napájaným z meničov, ako aj regulácii AS bude venovaný príspevok v jednom z nasledujúcich čísel časopisu.

Cieľom článku je vysvetliť najčastejšie mýty týkajúce sa priemyselného internetu vecí (IIoT) a komunikácie medzi zariadeniami (M2M) a poukázať na niekoľko dôležitých nezrovnalostí medzi týmito dvoma módnymi slovami a technológiami.

Dnes je pre technikov a dokonca aj nadšencov jednoduchšie ako kedykoľvek predtým využívať vo svojich návrhoch výkonné algoritmy umelej inteligencie (UI). A nikde inde sa ich prínos zatiaľ neprejavuje tak zreteľne ako v aplikáciách internetu vecí (IoT) a automatizácie pre budovy/domácnosti. Typické aplikácie môžu zahŕňať rozpoznávanie tváre na otváranie dverí alebo hlasové ovládanie pri riadení automatizácie. V súčasnosti je už jednoduché implementovať tieto technológie do veľmi lacných a ľahko dostupných jednodoskových počítačov (SBC), ako je Raspberry Pi. Tento článok opisuje, čo je potrebné na implementáciu týchto technológií. Vysvetľuje algoritmy používané na rozpoznávanie tvárí a hlasov a následne ich požadované spracovanie. Opísané sú dva rôzne prístupy: spracovanie UI priamo na SBC a UI v cloude, pričom sú analyzované ich výhody a nevýhody.

V nadchádzajúcich častiach série sa budeme venovať technologickým konceptom, o ktoré sa opiera Industry 5.0 [1]. V tejto časti začneme technológiami, ktoré umožňujú zameranie sa na potreby ľudí a vzájomné interakcie ľudí a strojov. Pri tejto interakcii sa využívajú rôzne technológie, ktoré umožňujú kombinovať silné stránky ľudí a zároveň silné stránky strojov. Táto interakcia sa stala dôležitou súčasťou nášho života. Interakcie môžeme rozdeliť na dve základné časti: interakcia komunikáciou (rozpoznávanie hlasu a gest, prostriedky virtuálnej a rozšírenej reality) a interakcia kolaboráciou (kolaborovanie robotov s ľuďmi, zlepšenie fyzických zručností ľudí) [2].

Príspevok je zameraný na experimentálne overenie prevádzky stenového vykurovania s rúrkami umiestnenými vo vnútornej omietke. Merania prebiehali v laboratórnych podmienkach v klimatickej komore Katedry KPS na SvF STU v Bratislave. Meranými parametrami boli: tepelný tok, teplota v referenčných bodoch steny a časová reakcia systému. Skúmali sa dva prípady prevádzky systému v režime vykurovania pri okrajových podmienkach s vonkajšou výpočtovou teplotou 10 a 4 °C.

Asynchrónny (indukčný) motor je najrozšírenejším elektrickým strojom, ktorý sa pre jednoduchú konštrukciu, odolnosť, spoľahlivosť a nízke prevádzkové náklady s obľubou využíva vo všetkých priemyselných odvetviach. V rámci seriálu článkov vás postupne oboznámime s históriou jeho vzniku, princípmi činnosti, zásadami prevádzky a spôsobmi riadenia. Venovať sa budeme aj možnostiam, ktoré motor poskytuje pri napájaní zo statických výkonových meničov, a to s pevnou aj premenlivou frekvenciou.