Článok vysvetľuje možnosti neinvazívneho monitorovania prebiehajúcich automatizovaných procesov na zariadeniach, ktoré sú štandardnou súčasťou priemyselnej výrobnej technológie. Implementáciou nižšie spomínaných nástrojov možno monitorovať potrebné (procesné i stavové) informácie priamo počas chodu automatizovanej linky s cieľom predikcie kritických stavov a následných nútených prestojov. Aj napriek tomu, že komunikačná technológia IO-Link umožňuje relatívne ľahkú a pohodlnú integráciu snímačov do fungujúceho riadiaceho systému, v prípade Condition Monitoring možno sledovať rôzne ukazovatele (samozrejme, v závislosti od pripojeného snímača) bez akéhokoľvek zásahu do riadiaceho programu.

Vývoj a trend napäťových pomerov v prenosovej sústave (PS) za uplynulé roky poukazujú na zásadný vplyv distribučných sústav (DS), ako aj ich používateľov na meniaci sa tok a rast jalovej energie v elektrizačnej sústave (ES). Zmeny charakteru spotrebičov u používateľov, nárast kabelizácie, rozširovanie sústav s cieľom zabezpečenia vyššej spoľahlivosti dodávok elektrickej energie prinášajú v kontradikcii výzvy na riešenie neúmerného rastu toku jalovej energie z nižších napäťových hladín až do PS. Článok analyzuje a prináša pohľad na tok jalového výkonu v DS na jednotlivých napäťových hladinách, poukazuje na príčiny jeho vzniku a definuje možnú potrebu kompenzačných zariadení.

V predchádzajúcej časti sme začali hovoriť o možnostiach riadenia asynchrónneho motora napájaného z frekvenčného meniča, konkrétne o skalárnom riadení. V dnešnej časti sa budeme venovať vektorovému riadeniu a priamemu riadeniu momentu.

Vývoj a trend napäťových pomerov v prenosovej sústave (PS) za uplynulé roky poukazujú na zásadný vplyv distribučných sústav (DS) aj ich používateľov na meniace sa toky a rast jalovej energie v elektrizačnej sústave (ES). Zmeny charakteru spotrebičov u používateľov, nárast kabelizácie a rozširovanie sústav s cieľom zabezpečenia vyššej spoľahlivosti dodávok elektrickej energie prinášajú v kontradikcii výzvy na riešenie neúmerného rastu toku jalovej energie z nižších napäťových hladín až do PS. Článok analyzuje a prináša pohľad na tok jalového výkonu v DS na jednotlivých napäťových hladinách, poukazuje na príčiny a dôvody jeho vzniku a definuje možnú potrebu kompenzačných zariadení.

V jednotlivých dieloch tohto seriálu sme sa zaoberali problematikou Industry 5.0 a opisu základných technológií predstavujúcich piliere tohto konceptu [1]. Avšak viac ako pri iných konceptoch si treba práve v tomto prípade uvedomiť kontext, do ktorého je tento prístup zasadený, a podmienky, ktoré vyvolávajú potrebu jeho zavedenia. Konkrétne ide o problematiku prechodu z dnešných východísk do nového stavu, ktorý je podmienený víziami tzv. Zelenej dohody pre Európu, kde sa za cieľ kladie dosiahnutie klimatickej neutrality európskeho kontinentu do roku 2050. Industry 5.0 má byť pritom jedným z hlavných prostriedkov na dosiahnutie tohto cieľa. S týmto cieľom Expertná skupina pre problematiku ekonomických a spoločenských dosahov výskumu a inovácií (ESIR) ako poradná skupina Európskej komisie vypracovala dokument [2], ktorý sa zaoberá implementáciou Industry 5.0 v procese transformácie európskej spoločnosti do nových ekonomických, sociálnych, ale aj politických podmienok udržateľného života najbližších desaťročí.

Prof. Ing. Ladislav Jurišica, PhD., sa narodil 19. 5. 1942 v Melčiciach. Vysokoškolské štúdium absolvoval na Elektrotechnickej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Po ukončení štúdia nastúpil do ZPA Prešov a v roku 1965 na Elektrotechnickú fakultu SVŠT v Bratislave, kde bol po skončení vedeckej ašpirantúry výskumným a od roku 1978 vedecko-pedagogickým pracovníkom. V roku 1979 sa habilitoval s prácou z problematiky analýzy a syntézy impulzných a číslicových servosystémov a v roku 1994 bol vymenovaný za profesora v odbore technická kybernetika.

Väčšina technológií [1] uvedených v predchádzajúcich častiach seriálu potrebuje na fungovanie množstvo energie. Ôsma časť je venovaná technológiám pre energetickú efektívnosť, obnoviteľné zdroje, ukladanie energie a energetickú autonómnosť ako podporným pilierom Industry 5.0 [2].

Predchádzajúce dve časti seriálu sa zaoberali výkonovou časťou samotných frekvenčných meničov, ako aj komponentov, ktoré sa k nim pridávajú na potlačenie rušenia generovaného rýchlymi spínacími prvkami v striedači. V dnešnej časti sa budeme venovať možnostiam, ktoré poskytuje vhodné riadenie frekvenčného meniča.

Vývoj a trend napäťových pomerov v prenosovej sústave (PS) za uplynulé roky poukazujú na zásadný vplyv distribučných sústav (DS) aj ich používateľov na meniace sa toky a rast jalovej energie v elektrizačnej sústave (ES). Zmeny charakteru spotrebičov u používateľov, nárast kabelizácie a rozširovanie sústav s cieľom zabezpečenia vyššej spoľahlivosti dodávok elektrickej energie prinášajú v kontradikcii výzvy na riešenie neúmerného rastu toku jalovej energie z nižších napäťových hladín až do PS. Článok analyzuje a prináša pohľad na tok jalového výkonu v DS na jednotlivých napäťových hladinách, poukazuje na príčiny a dôvody jeho vzniku a definuje možnú potrebu kompenzačných zariadení.

V prvej časti seriálu sme opísali proces reformy v oblasti energetickej efektívnosti, životného prostredia a energetiky v rámci EU, podmienky vzniku projektu Medzinárodné centrum excelentnosti pre výskum inteligentných a bezpečných informačno-komunikačných technológií a systémov – II. etapa a jeho ciele. Zamerali sme sa aj na opísanie aktuálneho stavu v oblasti vývoja smartgrid technológií a riešení, používanie inteligentných elektromerov a súvisiacu legislatívu. V závere bol uvedený súčasný progres v modernizácii laboratória STU v Bratislave. V druhej časti seriálu je predstavené laboratórium SAV a výsledky, ktoré sa v rámci projektu získali z prevádzky inštalovaných technológií.