Posledné dva roky sa v celej spoločnosti intenzívne diskutovalo o digitalizácii. Mnohí pracovali z domova, pracovné postupy sa museli zmeniť, a to najmä v oblasti obchodovania. No veľa technologických spoločností zo svojich prieskumov práve v tomto období hlási, že moderné technológie, digitalizácia aj iné smery, ktoré doteraz napredovali, upadajú. Dôvodmi sú okrem pandémie aj aktuálna situácia na Ukrajine. Tieto nečakané udalosti spôsobujú, že Slovensko v oblasti digitalizácie, automatizácie a robotizácie zaostáva. „Naša skúsenosť za posledné covidové obdobie hovorí, že automatizácia u nás napredovala. Súhlasím však s tým, že digitalizácia už menej,“ komentuje situáciu Vladimír Slezák, generálny riaditeľ Siemens, s. r. o. Pochopiteľné, podniky sa v prvom rade snažia udržať produkciu. Ešte horšia situácia je v stredných a malých podnikoch, ktoré nemajú také zázemie ako podniky so zahraničnými vlastníkmi. „Ja sa tomu ani nedivím, pretože digitalizácia niečo stojí a malé firmy si musia nájsť finančnú aj časovú kapacitu, aby sa posunuli do štádia digitalizovaného podniku,“ dodáva V. Slezák.

Chýbajúca pracovná sila, výpadky v dodávateľskom reťazci, meškanie dodávok – aj to sú následky pandémie koronavírusu. Ambícia firiem bola vyrovnať sa s následkami pandémie a všetko úsilie sústrediť na udržanie produkcie. „Súhlasím s tým, že investície do digitalizácie v priemyselných podnikoch, primárne v malých a stredných podnikoch boli utlmené. Zápasíte so základnými finančnými problémami, prerušením dodávateľsko-odberateľských reťazcov, výpadkami pracovnej sily a v tom momente, samozrejme, nemáte ani zdroje, ani chuť robiť investície, ktoré môžu byť rizikové,“ hovorí Emil Fitoš, prezident IT Asociácie Slovenska.

Koronakríza však zásadne nezmenila trajektóriu vývoja trendov digitalizácie a automatizácie vo výrobných podnikoch. Trendy predchádzajúcich období zostávajú naďalej aktuálne, menia sa však priority ich nasadzovania. „Nemyslím si, že s covidom a aktuálne aj s vojnou by sa tieto procesy zastavili, naopak, digitalizácia nemá byť niečo nanútené z vonka, je to prirodzený spôsob, ako by firma mohla aj takéto ťažké časy lepšie prečkať,“ objasňuje Ján Oravec, štátny tajomník MH SR. Súhlasí s tým, že veľké firmy sú na tom lepšie ako malé firmy. Dôvodom môže byť aj to, že veľké podniky, predovšetkým s väčšinovým podielom zahraničných investorov, ktoré sú pomerne ďaleko v automatizácii a v digitalizácii, sú čiastočne závislé od malých a stredných podnikov. „Nie je to tak, že by malé a veľké firmy žili len vo svojom svete, pretože malá firma je často súčasťou väčšieho dodávateľského reťazca pre veľké firmy. Myslím, že veľké firmy často ťahajú pozitívnym spôsobom svojich dodávateľov,“ dopĺňa J. Oravec.

Jedným z riešení, ako vyjsť z pandémie silnejší, je zamerať sa na cielenú pomoc podnikom. „Som rád, že je téma Smart Industry a digitalizácie na programe dňa,“ hovorí ďalej J. Oravec. Nová rada pre konkurencieschopnosť a produktivitu môže zdynamizovať digitalizáciu a modernizáciu domáceho priemyslu tým, že reaguje na dopyt priemyslu. „Mám na starosti priamo radu vlády pre konkurencieschopnosť a produktivitu, pričom som tlačil na to, aby takáto rada vznikla. Môžem vás ubezpečiť, že vznikla preto, aby sme načúvali oveľa viac priemyslu, ako bolo doteraz zvykom. V tejto rade ako v jedinej svojho druhu má súkromný sektor väčšinu, čiže je navrhnutá tak, aby jej ťahúňmi boli práve zástupcovia súkromnej sféry,“ spresňuje J. Oravec.

Z diskusie vyplynulo, že napriek spomaleniu implementácie digitalizácie a automatizácie sa priemysel posúva ďalej, i keď pomalšie ako v iných krajinách. Ako dosiahnuť dynamickejšie tempo modernizácie priemyslu? „Firmy musia mať ambície kamsi sa posunúť a buď ich budú mať a prežijú, alebo ich nebudú mať a budú na chvoste nejakého reťazca firiem a potom na to doplatia. Čiže jediná metóda, jediná cesta, ako to prežiť, je, že sa tomu budú intenzívne venovať. Jasné, že vždy vtedy, keď na to budú mať vytvorené podmienky,“ vysvetľuje V. Slezák.

Bez pomoci štátu sa väčšina priemyselných podnikov nezaobíde. Zhodujú sa, že pomoc by mala byť v prvom rade cielená na základe dopytu reálnych podnikov pôsobiacich na Slovensku. „Keď sa na to pozeráme z pohľadu prípadnej štátnej pomoci, je dôležité, aby všetky potenciálne výzvy, ktoré má štát v pláne, reflektovali reálne potreby a aby to neboli veci, ktoré si akademici alebo úradníci vymyslia alebo prečítajú v európskych dokumentoch, pretože dopyt fabrík je zakaždým unikátny a konkrétny. Keď ho výzvy nebudú reflektovať, nebudú triafať cieľ,“ hovorí E. Fitoš.

Množstvo malých a stredných podnikov nemá kvalifikovaný personál na to, aby vedeli kvalifikovane nadefinovať dopyt. To spôsobuje problémy s implementáciou moderných technológií. Je potrebná istá pomoc, akási osveta vzdelávania tak, aby tých omylov a slepých uličiek na ceste k automatizácii a digitalizácii bolo čo najmenej. „Presne o to ide, podniky často samy nevedia, čo by mali chcieť od IT alebo smart riešení. Chýba nejaká edukačná činnosť. Technológie sú dnes oveľa lacnejšie, výkon počítačov sa neskutočne zvýšil a veci, ktoré boli pred 10 – 15 rokmi nemysliteľné, sú dnes relatívne rýchlo a lacno realizovateľné; mnohí o tom však nevedia a to ja vidím ako veľký problém,“ hovorí Milan Veselý, generálny riaditeľ SLOVALCO.

V slovenskom pláne obnovy je alokovaných približne 90 miliónov eur na digitalizáciu. Aktuálne prebieha nultý návrh výzvy pre priemysel, ktorý pred samotným zverejnením dostanú priemyselné podniky na pripomienkovanie. Ďalej je v pláne obnovy alokovaných ďalších 50 miliónov na dekarbonizáciu priemyslu, 30 miliónov na tzv. inovačné digitalizačné a patentové vouchre určené najmä pre malé firmy, aby sa vedeli relatívne rýchlo dostať k peniazom. „V pláne obnovy je ešte 20 miliónov na tzv. projekty Seal of Excelence; to sú projekty, ktorým EÚ dáva akoby pečiatku, že sú to firmy, ktoré naozaj majú inovatívny potenciál a môžu do budúcnosti pomôcť alebo veľmi rýchlo rásť,“ uzatvára J. Oravec.

Na slová štátneho tajomníka o pláne obnovy reagovali predstavitelia priemyslu. Zhodli sa, že bude veľmi záležať na tom, ako bude prebiehať príprava výziev a pre koho budú určené. Zdôraznili, aby boli výzvy nadefinované po dohode so súkromným sektorom, ktorý ich spripomienkuje. „Ide nám o praktickú implementáciu vo fabrikách v čo najväčšom rozsahu voľných prostriedkov. V roku 2016 vyčerpalo 983 fabrík 350 miliónov eur v operačnom programe Výskum a inovácie. Hlad a dopyt je tu obrovský, takže treba na tieto skutočnosti reflektovať a prispôsobiť sa im,“ hovorí E. Fitoš.

Najmä v týchto časoch sa komunikácia štátu smerom k súkromnému sektoru javí ako najdôležitejšia. Podniky žiadajú jasné závery, ktoré sa nemenia každým zasadnutím vlády. M. Veselý hovorí: „Ide presne o to, aby boli jednoznačné a stabilné legislatívne rámce pre podnikateľské prostredie.“ Na otázku, ako môže štát pomôcť okrem zlepšenej komunikácie, reagoval V. Slezák: „Nechať nás pokojne pracovať, nemeniť podnikateľské prostredie každé dva týždne, neideologizovať biznis, potom to bude fungovať. Štát si musí uvedomiť, že keď začneme diskutovať o tom, či vypneme tejto krajine elektriku alebo zrušíme dodávky plynu a ropy, je otázne, či to štátny rozpočet bude napĺňať. No nebude to napĺňať. A tu už je ideológia. Nie som obhajca socializmu ani komunizmu, ale mám pocit, že znovu ideologizujeme aj biznis.“

Združenie najväčších slovenských zamestnávateľov tvrdí, že podniky pre pandémiu a s ňou spojené obmedzenia vyčerpali všetky svoje rezervy a ich aktuálnu situáciu navyše komplikujú raketovo sa zvyšujúce ceny vstupných surovín, drahá elektrina, ale aj vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce. Podľa Klubu 500 sú mnohé slovenské firmy podkapitalizované a prestávajú byť konkurencieschopné. „Situácia je veľmi zlá a hrozba, že sa odstaví výroba v Žiari nad Hronom, je bližšie ako kedykoľvek predtým. Mnohí vidíte, že bežíme už iba na 60 % kapacity, to nás logicky vedie k tomu, že fixné náklady nás dobiehajú a nie je to vôbec ružové,“ hovorí M. Veselý. Slovenská hlinikáreň pôsobí na trhu takmer 30 rokov, má najvyspelejšie technológie na svete, jej uhlíková stopa je nižšia ako svetový priemer. Preto jej finančné prostriedky z plánu obnovy na digitalizáciu alebo automatizáciu ako podniku nepomôžu zotrvať na trhu. M. Veselý dodáva: „Nie je to cesta, bohužiaľ, ďalšie peniaze na digitalizáciu alebo automatizáciu nám nepomôžu.“

Pretrvávajúca pandémia, ako aj súčasná situácia od 24. februára, keď sa začala vojna na Ukrajine, dáva argument vláde, aby sa pokúsili urobiť maximum pre ochranu a zabezpečenie toho, že výrobné podniky na Slovensku budú pokračovať v podnikaní. Diskusia nastavila viaceré dôležité témy, predstavitelia priemyslu predniesli, čo privátny sektor očakáva od štátu, pričom J. Oravec naznačil, aké sú nové plány štátu. Práve k jeho vyjadreniam sa vrátime v našom májovom vydaní ATP Journalu.

Fotografie (Zdroj: SME Konferencie)