Medziročný nárast v objeme prijatých objednávok zaznamenala spoločnosť ABB nie len globálne, ale pocítila ho aj slovenská ­pobočka ABB, s. r. o. Ako uviedol na aprílovej tlačovej konferencii riaditeľ slovenskej pobočky ABB Ing. Andrej Tóth: „Najvýraznejšie sa na tomto náraste podpísali investície do energetiky. V uplynulom roku sme získali napríklad zákazku na dodávku zariadení na vyvedenie výkonu z 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne Mochovce. Okrem toho sme získali zákazku na dodávky 400 kV transformátorov pre Slovenskú elektrizačnú a prenosovú sústavu, rovnako aj na dodávky zariadení pre rekonštrukciu teplárne v Slovnafte.“ Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry sa spotreba elektrickej energie do roku 2035 ­vyšplhá celosvetovo na 32 000 TWh, čo oproti dnešnému stavu predstavuje nárast o 96 %.

ABB sa preto intenzívne venuje riešeniam, ktoré výrazne znižujú energetickú náročnosť, či už v priemyselnej alebo komunálnej sfére, alebo technológiám, ktoré pomáhajú odberateľom dodržiavať dohodnuté odberové diagramy a platiť menej pokút za ich prekročenie. Návratnosť realizovaných projektov len vďaka usporenej energii býva často okolo dvoch rokoch. Zaujímavé aplikácie sa podarilo ABB na Slovensku zrealizovať aj v oblasti technologicky vyspelých budov, či už ide o projekty RiverPark, Eurovea, administratívnu budova Slovalca atď. Slovenská spoločnosť ABB, s. r. o., vo veľkej miere pokrýva aj trh robotických aplikácií.

„Po náročnom roku 2009 sa opäť dali do pohybu investície do robotizovaných pracovísk, ktoré si našli cestu aj do odvetví, ktoré pre robotiku nie sú tradičné,“ dopĺňa Andrej Tóth. Okrem automobilového priemyslu sa začali presadzovať aj v obuvníckom, drevárskom, potravinárskom či elektrotechnickom priemysle. Počet robotov, ktoré ABB na Slovensku predáva, dosť výrazne stúpa. „Čo však dosť výrazne klesá, je priemerná cena robota. Nie je to dané tým, že by sme ich zlacňovali, ale tým, že roboty sa akoby zmenšujú a nasadzujú v aplikáciách, ktoré doteraz obsluhovali veľké roboty,“ doplnil Andrej Tóth.

O tom, že kvalita projektantov v slovenskej pobočke presahuje ­hranice nášho štátu, svedčí aj skutočnosť, že mnohí z nich sa už viac ako tri roky zapájajú do medzinárodných projektov, akými boli prečerpávacia vodná elektráreň vo Švajčiarsku určená na akumuláciu energie potrebnej na vybilancovanie energetických špičiek, elektráreň vo Wilhelmshavene v Nemecku, výstavba elektrárne na zásobovanie technologických zariadení určených na odsoľovanie morskej vody v Katare, výroba elektrickej energie z odpadov, elektrárne na kombinovanú výrobu tepla a elektriny atď. Projekčná činnosť sa na zvyšovaní celkového obratu nepodieľa nejakou výraznou mierou, napriek tomu je podľa Andreja Tótha zaujímavá práve tá pridaná hodnota, ktorú slovenskí projektanti exportujú a ktorá často predstavuje sto percent vytvorenej hodnoty.

Podľa Andreja Tótha sú prioritami slovenskej pobočky v roku 2011 zvýšenie kapacity inžinieringových centier v Košiciach a v Žiline na úroveň cca 50 – 60 pracovníkov, rast v oblasti softvérového ­inžinieringu (už zrealizovaná akvizícia americkej spoločnosti VENTYX; aj na Slovensku sú rozpracované niektoré akvizície, o ktorých však vedenie ABB nemohlo v čase konania tlačovej konferencie podať bližšie informácie, pozn. red.), zameranie sa na nové trhové segmenty – železnice, inteligentné siete, energetickú efektívnosť či nasadzovanie robotizovaných riešení do netradičných aplikácií.

A na záver niekoľko naj od ABB. Technológie a produkty tejto spoločnosti sa nachádzajú aj v:

  • najväčšej termo-solárnej elektrárni v Európe,
  • najväčšom drviacom zariadení bez prevodovky (drvenie rudy) na svete,
  • najvyššej budove sveta (rozvodňa),
  • najdlhšom podzemnom vedení v Austrálii,
  • najväčšom odsoľovacom zariadení na báze osmózy,
  • najväčšej hlinikárni (kompletná automatizácia),
  • najdlhšom podmorskom vedení,
  • prvej komerčnej elektrárni pracujúcej na využívaní energie z morských vĺn.

Spracované podľa tlačových informácií spoločnosti ABB, s. r. o.