V podobnom duchu zneli aj vyhlásenia jeho dvoch spolurečníkov Miroslava Lajčáka, ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, a Maroša Šefčoviča, podpredsedu Európskej komisie zodpovedného za energetickú úniu. Ten vyhlásil, že „čistá energia pre všetkých je najväčšia energetická transformácia od priemyselnej revolúcie“. Okrem toho tiež upriamil pozornosť na úlohu jednotlivcov v otázkach energetiky: „Občania sa stávajú čoraz dôležitejšími energetickými hráčmi,“ zaznelo v hlavnej sále konferencie.
Druhou podstatnou udalosťou úvodného dňa konferencie bolo už tradičné predstavenie správy World Energy Outlook predstaviteľom Medzinárodnej agentúry pre energetiku (IEA). Tento rok ju na CEEC zastupoval Tim Gould. Ten sa v prvej časti svojho vystúpenia sústredil na krátky prehľad toho, ako svet využíval energiu v poslednom storočí. Upozornil, že „svetová spotreba energie je desaťnásobne vyššia ako v roku 1919 a stále narastá“. Cieľom jeho prezentácie však bolo upriamiť pozornosť na nevyužitý potenciál v obnoviteľných zdrojoch energie v niektorých častiach sveta: „Dúfame, že Afrika sa stane väčším hráčom na trhu s obnoviteľnými zdrojmi energie – má 40 % zdrojov slnečnej energie, no využíva iba 1 % kapacity solárnych panelov.“
Zaujímavou súčasťou prvého dňa bola aj diskusia rečníkov z Vyšehradskej štvorky, ktorí sa zhovárali o tom, či je možné bojovať proti klimatickým zmenám a zároveň zachovať ekonomický rast. Ottó Toldi z maďarského Ministerstva inovácií a technológií priniesol do debaty optimistický pohľad: „Boj proti klimatickým zmenám a ekonomický rast nie sú v rozpore, ba naopak, vzájomne sa podporujú,“ povedal.
V druhý deň podujatia prebehli štyri rôznorodé panely. Niečo však mali spoločné: potreba boja proti klimatickým zmenám sa stala veľkou témou aj v energetickom sektore. Otázka zmeny klímy a využívania zelených energií bola totiž doteraz príznačná najmä pre Európsku úniu, rôzne organizácie a čoraz častejšie i pre národné štáty. Trinásty ročník konferencie CEEC však ukázal, že táto téma sa stala nosnou aj pre predstaviteľov energetických spoločností.
Tento vývoj rezonoval aj vo vystúpení Richarda Kvasňovského, výkonného riaditeľa Slovenského plynárenského a naftového zväzu. Ten sa počas siedmeho panela vyjadril: „Plynárenský sektor bude hrať hlavnú úlohu v energetickej tranzícii a zemný plyn je palivom s nízkymi emisiami. Zároveň môže plynárenský priemysel pomôcť znížiť emisie zo skleníkových plynov a tým zlepšiť kvalitu vzduchu a ušetriť finančné zdroje.“
Podobne sa vyjadril aj Sławomir Sieradzki z poľskej spoločnosti GAZ-SYSTEM: „Poľsko v rámci energetickej transformácie bude klásť dôraz na vývoj plynových elektrární s možnosťou efektívneho využitia tepla na vykurovanie.“ Nie všetci sa však na konferencii zhodli na tom, že plyn je vhodným palivom aj v budúcnosti. Diskutovalo sa o rôznych alternatívach a hľadali sa rôzne kompromisy. Napríklad Thomas Waitz z európskych Zelených povedal: „Môžeme čerpať z infraštruktúry plynárenského priemyslu a plynovody využiť na iné palivá.“
Trinásty ročník konferencie priniesol v tomto smere zaujímavý vývoj v energetickom priemysle. Pred niekoľkými rokmi bolo len ťažko predstaviteľné, že by poprední predstavitelia energetických spoločností považovali za jednu z hlavných priorít boj proti klimatickým zmenám. Bude preto zaujímavé sledovať, ako sa tento trend vyvinie. To sa dozvieme na ďalšom, v poradí už štrnástom ročníku Stredoeurópskej energetickej konferencie v roku 2020.
Organizátorom konferencie bola Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku (SFPA). Konferencia sa konala pod záštitou Ministerstva hospodárstva SR, Ministerstva životného prostredia SR a slovenského predsedníctva v OBSE.