A čo bolo na tomto veľtrhu možné vidieť? Treba úprimne priznať, že oproti minulým ročníkom bežný návštevník zažil pomenej „wow“ efektov. Chýbali niektorí vystavovatelia a aj tí štandardní v horších časoch trochu šetrili na „výbave” stánkov. Oproti roku 2018 chýbalo tiež mnoho vystavovateľov z Ázie. Napriek týmto skutočnostiam si však Automatica zachovala svoj vysoký štandard.

Silovo poddajná robotika hrala prím

Tento rok bol predovšetkým v znamení silovo poddajných robotov, teda v našich končinách nesprávne nazývaných kolaboratívnych robotov. Objavilo sa mnoho menších firiem, ktoré sa snažili k tejto téme prispieť. No a potom tu hrali prím štandardní veľkí hráči ako Universal Robots, ktorý na výstave predstavil novinku UR-20 (pozn. predávať sa bude až o rok), alebo KUKA so svojím portfóliom IISY. Pri UR-20 nás zaujala predovšetkým informácia o aktívnom tlmení vibrácií v kĺboch. Celkovo sme zvedaví, ako bude fungovať táto mohutnejšia kinematika v poddajnom režime v prítomnosti človeka.

Pomerne veľkú návštevnosť mal stánok FESTO najmä kvôli novinke pneumatického robota. Veľmi zaujal aj modulárny koncept pre priemyselnú robotiku od spoločnosti Beckhoff. Naopak, sklamaním bola téma mobilnej manipulácie. Objavili sa tie isté systémy, čo v roku 2018 – konkrétne KUKA KMR IIWA a Stäubli HelMo. Z prítomných ázijských spoločností sa vo výbornom svetle predstavila spoločnosť Doosan, ktorá sa návštevníkom venovala veľmi aktívne. V popredí boli prednášky a bubnová šou, kde bicie polohovali robotické ramená a medzi nimi bubnoval človek. Štandard si udržala ďalšia ázijská stálica Kawasaki. Medzi stálych vystavovateľov treba zaradiť aj domáci SCHUNK, ktorý mal opäť mohutný a bohatý stánok. Ak by ste v stánku hľadali chápadlá pre kolaboratívne aplikácie robotov, hľadali by ste márne. Nám sa ich nepodarilo nájsť a ani päťprstá ruka tentoraz nebola k dispozícii. Vyslovene sklamaním pre nás boli stánky ABB a FANUC. Nieže by boli obsahovo slabé, ale boli sme z minulých rokov zvyknutí na oveľa vyšší štandard.

Absolutórium z hľadiska atraktivity stánkov patrilo domácim výskumným inštitútom DLR a Fraunhofer. Už štandardne predstavovali výsledky svojho dlhoročného a veľmi kvalitného výskumu teraz aj s veľmi výrazným zapojením strojového učenia (SU) do rôznych robotických činností. V stánku DLR už štandardne dominoval robot Justin v rôznych podobách. Osobne nám chýbali domáce univerzity, ktoré sa vždy prezentovali v menšom priestore, ale s o to väčšími inovatívnymi riešeniami.

Nové oblasti pre robotiku – zdravotníctvo či služby zákazníkom

Ako už bolo spomenuté, jedným z hlavných trendov celej výstavy boli prezentácie silovo poddajných robotov. Ich využitie už začína presahovať konvenčné nasadenie v priemysle a postupne prenikajú aj do iných odvetví, ako je zdravotníctvo alebo služby zákazníkom. Tu sa naskytá otázka, kde všade možno využiť moderné silovo poddajné roboty tak, aby uľahčili každodennú prácu nám obyčajným ľuďom. Odpoveď na túto otázku sa snaží nájsť úspešný domáci startup Neura Robotics, ktorý počas svojej krátkej trojročnej existencie vyzbieral od investorov až 86 miliónov dolárov, a to všetko s cieľom priviesť robotiku do našich bežných životov. Na výstave sa prezentovali v pompéznom futuristickom štýle, kde predstavili nielen svoje dizajnovo efektné silovo poddajné roboty, z ktorých najväčšiu pozornosť pútal ich kognitívny robot do domácnosti MiPA, ale tiež zaujímavé aplikácie, ako napríklad roboticky asistované nabíjanie elektromobilov.

Ďalší veľmi zaujímavý koncept spojenia človeka a robota predstavil výskumný inštitút DLR, a to vo forme robotického vozíka so silovo poddajným manipulátorom pre fyzicky znevýhodnených ľudí a zdravotníckeho asistenčného systému využívajúc rozšírenú realitu SMiLE2gether. Návštevníci si v ich stánku mohli vyskúšať aj špičkovú teleoperáciu robotického ramena určenú pre chirurgické zákroky.

Prítomnosť silovo poddajných „kolaboratívnych“ robotov bola na výstave naozaj citeľná a mnohé firmy ukázali ich nespochybniteľný potenciál. Avšak je nutné poznamenať, že pri takej silnej prezentácii týchto robotov absentovali aplikácie a ukážky reálnych pracovísk, kde by človek a robot navzájom spolupracovali na jednej činnosti, čo pre nás bolo miernym rozčarovaním, nakoľko práve takéto aplikácie označované aj pojmom reaktívna kolaborácia sú hnacím motorom silovo poddajných robotov aj celého konceptu Priemyslu 4.0.

Bezpilotné lietajúce prostriedky

Keďže výskum ohľadom bezpilotných lietajúcich prostriedkov (UAV) v priemysle je čoraz intenzívnejší, nie je prekvapením, že sa pomaly začínajú objavovať prvé exempláre aj na podujatiach, akým je Automatica. Najvýraznejšie sa takýmto vývojom/výskumom prezentovala holandská firma Avular, ktorá sa venuje vývoju hardvéru pre mobilnú robotiku a tým aj UAV alebo priamo UAV aplikáciám. Firma teda v prvom rade prezentovala svoj modulárny systém hardvéru. Tieto moduly nazýva Primes. Vyrábajú sa v niekoľkých stupňoch vyhotovenia – primárne značia akýsi stupeň odolnosti. Moduly obsahujú napr. výpočtové CPU alebo rôzne vstupno-výstupné jednotky. Výhodou je, že tieto moduly možno navzájom kombinovať a tým vytvoriť konfiguráciu na mieru. Priamo z aplikácií zaujala inšpekcia priemyselných komínov pomocou UAV.

Zo slovenských firiem sa už bežne prezentovali stálice ako Spinea a Photoneo. Najmä Photoneo prinieslo na automaticu novinku – plnohodnotnú 3D farebnú kameru. Táto novinka výrazne zaujala aj návštevníkov a môžeme povedať, že vždy, keď sme išli okolo, Photoneo malo plno.

Strojové videnie ako základ inteligentnej automatizácie

V dnešnej dobe sa často skloňuje inteligentná automatizácia výrobných procesov. Jedným zo základných prvkov inteligentnej automatizácie je strojové videnie. Pravdou je, že pokiaľ vaše stroje vidia a rozumejú tomu, môžu samostatne vyhodnotiť situáciu a adekvátne na ňu zareagovať. Na automatice sa celkovo predstavilo 59 spoločností zaoberajúcich sa strojovým videním. Okrem slovenského Photonea sa tu prezentovali aj ďalšie spoločnosti zaoberajúce sa technológiami bin-picking, ako napríklad ázijský Mind-Mech alebo nórsky Zivid. Nechýbali ani spoločnosti zamerané na inšpekciu výrobkov pomocou optických snímačov, napríklad domáci Sick. Sick okrem zariadení na inšpekciu výroby prezentoval kompaktnú 3D kameru (Visionary-T Mini). Ďalšou neprehliadnuteľnou spoločnosťou zameranou na inšpekciu výroby pomocou optických snímačov bola firma Keyence, ktorá ponúka veľké portfólio zariadení od 2D/3D laserových skenerov cez telecentrické meracie systémy až po mikroskopy. Na automatice nechýbali ani optické bezpečnostné prvky ako optické závory či bezpečnostné laserové skenery prostredia, ktoré umožňujú rozdeliť pracovné prostredie do bezpečnostných zón.

Okrem robotiky získal návštevník celkom slušný prehľad aj o pohonoch, dopravníkoch, skladových systémoch, snímačoch alebo rôznych bezpečnostných prvkoch. Vystavovateľov AGV bolo oproti minulým rokom tiež pomenej, ale niekoľko tradičných, ako napr. Omron, sa stále našlo.

Sprievodný program nabitý inšpiráciami a inováciami

Automatica, to nie sú len stánky a vystavovatelia, ale počas výstavy sa konajú aj rôzne sprievodné podujatia. Tentoraz to bolo už štandardné Forum Automatica, ale príjemným oživením bola aj Startup Arena, kde prišli firmy predstaviť svoje inovatívne nápady. Jej súčasťou bol tradične konaný Investor's Summit, kde odborníci radia, ako najlepšie investovať do stále sa vyvíjajúcich technológií. Snaha o rozšírenie sprievodného programu o IIOT konferenciu, bohužiaľ, tento rok nevyšla pre nižší počet príspevkov, ale organizátori plánujú pokračovať vo vytvorení tohto premostenia automatizácie a IT. V robotike sa postupne zvýrazňuje význam počítačového videnia, čo bolo podporené zaujímavými prednáškami vo Vision Expert Huddles. Pre väčších záujemcov o využitie umelej inteligencie v robotike sa v rámci exhibičnej zóny AI.Society konali prednášky i_space, predstavujúce témy ako využitie AI v lokalizácii pomocou Lidaru alebo teleriadenie čiastočne autonómneho nákladného vozidla.

Menej kontaktov, ale kvalitnejších

Čo povedať na záver? Automatica 2022 ako celok určite nebola sklamaním. Zažili sme už lepšie časy, ale ruku na srdce, zorganizovať takúto výstavu prvýkrát po COVID-e a v čase veľkej hospodárskej neistoty – naozaj klobúk dolu. V roku 2023 sa uvidíme v Mníchove zase, začína sa nový dvojročný cyklus tohto veľtrhu, ktorý bude po novom spojený s výstavou LASER World of PHOTONICS. Zdá sa, že trendom na výstavách je menej kontaktov, ale o to kvalitnejších. Po tohtoročnom brnianskom veľtrhu AMPER nám to potvrdila aj Automatica. Veríme, že sa v budúcom roku opäť na ňu môžeme tešiť a postupne dobehne rozsah z roku 2018. Do kalendára si teda poznačte dátum 27. až 30. jún 2023.

Poďakovanie

Článok vznikol vďaka podpore projektov KEGA 028STU-4/2022, VEGA 1/0775/20 a VEGA 1/0599/20.

František Duchoň
Marek Čorňák
Michal Tölgyessy
Eduard Mráz
Filip Štec
Marek Trebuľa
Ľuboš Chovanec
Ústav robotiky a kybernetiky
FEI STU Bratislava
https://urk.fei.stuba.sk/