Základy teórie a postupov pre návrh a vývoj praktickej robotiky a mechatroniky sú dôležité pre všetkých študentov a technikov, ktorí sa chcú v tejto oblasti presadiť. Predložená publikácia popisuje, ako úspešne vytvoriť praktickú robotiku a mechatroniku pre také oblasti, ako je námorníctvo, vesmír a medicínske aplikácie. Popisujú sa nové podmorské plavidlá, lode, robotické ryby, bezpilotné robotické dopravné prostriedky či lekárska robotika spolu s praktickými radami ako vytvárať ďalšie nové technológie. Autor je jedným z uznávaných odborníkov modernej robotiky, ktorý počas svojho viac ako 30-ročného pôsobenia pri vývoji robotov v spoločnostiach Mitsubishi Heavy Industries, Ltd., JAMSTEC, či počas svojho pôsobenia na akademickej pôde získal niekoľko prestížnych ocenení. Pre výskumníkov v oblasti robotiky a mechatroniky či už z akademickej alebo priemyselnej sféry bude táto kniha užitočným a praktickým pomocníkom. Záujem o ňu by mali mať aj študenti vyššieho vzdelávania z oblasti elektroniky so zameraním na robotiku, mechatroniku a riadenie. 

Predložená publikácia prináša fakty z dvoch súvisiacich oblastí – pobrežnej hydrografie a podmorskej robotiky. Na jednej strane ukazuje možnosti, ako sa dá robiť prieskum oceánu pomocou autonómnych podmorských plavidiel a na strane druhej ukazuje, ako možno niektoré metódy z hydrografie využiť pri lokalizácii a navádzaní týchto plavidiel napr. pri identifikácii cieľa alebo vyhľadávaní cesty. Publikácia aj vďaka tomu, že je čiastočne postavená na príspevkoch publikovaných na prestížnej konferencii „Kvantitatívne monitorovanie oceánskeho prostredia pod hladinou“, obsahuje dôkladne upravené a rozšírené kapitoly obsahujúce príspevky z tejto konferencie ako aj ďalšie pôvodné príspevky, ktoré tam neboli prednesené. Čitateľ tak získava rýchly prehľad o aktuálnych metódach o snímaní pomocou sonaru, riadení viacerých podmorských plavidiel, kolektívnom prieskume podmorského priestoru, optimalizácii pohonných systémov a pod. Publikácia navyše otvára nové obzory a priestory na diskusiu medzi odborníkmi na hydrografiu, robotiku a súvisiacich špecializácií.

„Každý, kto chce pochopiť, čo nás čaká, si túto knihu jednoducho musí prečítať,“ uviedol na margo uvedenej publikácie Martin Ford, bestsellerový autor New York Times a autor knihy „Rise of Robotics“. V roku 2014 spoločnosť Google odpálila „nálož“, ktorú bolo počuť až do Detroitu. Posolstvo bolo jasné: autá budúcnosti budú úplne autonómne bez potreby ľudského šoféra. V nadchádzajúcom desaťročí sa na cestách objavia autá bez šoférov, ktoré zmenia existujúce priemyselné odvetvia a podobu miest, pričom nám dajú nové možnosti toho, kde budeme žiť a ako budeme pracovať a zabávať sa. Autori prinášajú pohľad na riziká a prínosy áut bez šoférov ako aj jasné a poučné vysvetlenia technológií, ktoré to umožnia. Súčasné pokroky vo vývoji softvéru a robotiky rúcajú dlhoročné technologické bariéry, ktoré po desaťročia robili autonómne vozidlá bez šoféra len námetom pre sci-fi. Nové druhy softvéru s umelou inteligenciou nazývané hĺbkové učenie dáva autám možnosť rýchleho a presného vnímania vizuálnej scény. Šofér tak môže relaxovať a sledovať jazdu bez stresu. Keď ľudia umožnia inteligentnému softvéru prevziať riadenie, tak takéto autá prinesú miliardám ľudí na celom svete bezpečnejší, čistejší a pohodlnejší spôsob dopravy. Aj keď technológia je už takmer hotová, výrobcovia áut a tvorcovia zákonov možno ešte nie sú pripravení. Autori takto dali dobrý dôvod, prečo by mali vládne kruhy, priemysel a spotrebitelia spolupracovať a dotiahnuť vývoj áut jazdiacich bez šoféra do fázy ďalšieho „Apollo momentu“.

Popredajný servis a podpora strojných zariadení sú nákladné a časovo náročné. Skúsení inžinieri a technici cestujú k zákazníkom, aby im priamo na mieste diagnostikovali stav stroja, odpovedali na otázky, poskytovali školenia a riešili problémy. Nebolo by úžasné dokázať rýchlo a bezpečne diagnostikovať stroj a väčšinu z uvedených úloh realizovať na diaľku? To je teda hlavnou témou uvedenej publikácie určenej pre úplných začiatočníkov, pričom sa popisujú riešenia pre vzdialený prístup pomocou produktov a riešení eWON. V knihe je uvedené, ako fungujú výrobky eWON a HMS, pričom čitatelia sa okrem iného dozvedia, kedy je vhodné zamýšľať sa nad vzdialeným prístupom, čo je potrebné pre vytvorenie bezpečného vzdialeného prístupu, zaručenia jeho spoľahlivosti a zoznámia sa aj s úspešne nasadenými riešeniami vzdialeného prístupu s využitím produktov eWON v reálnej priemyselnej praxi. Cieľovou skupinou tejto knihy sú technici automatizácie a prevádzkoví pracovníci pracujúci pre výrobcov strojov alebo ich subdodávatelia (OEM). Títo ľudia majú hlboké znalosti o strojoch, ktoré vyrábajú a pre ktoré zabezpečujú podporu, ale nemusia nutne byť úplne zoznámení s novými informačnými technológiami, ako sú výpočty v cloude, vzdialený prístup a informačná bezpečnosť a všeobecne s tým, ako funguje internet. Kniha rozoberá uvedené témy a navyše je napísaná tak, aby bola zrozumiteľná aj „netechnickým“ čitateľom.

Súboj majstra sveta v šachu Garyho Kasparovova proti superpočítaču Deep Blue v roku 1997 bol prelomovým momentom v histórii technológií. Bol to nový začiatok umelej inteligencie: stroja schopného poraziť úradujúceho majstra sveta v tejto najinteligentnejšej hre. Na tento moment sa čakalo už storočia a G. Kasparov vo svojej prelomovej knihe prvýkrát odhaľuje svoju úžasnú stránku príbehu. Popisuje, ako to je bojovať proti neúprosnému a neúnavnému súperovi, keď sa na vás pozerá celý svet, pričom opisuje históriu strojovej inteligencie cez mikrokozmos šachu. G. Kasparov využíva svoju nenapodobiteľnú skúsenosť pre načrtnutie budúcnosti inteligentných strojov, pričom ju vníma veľmi pozitívne. Keďže mnohí kritici znevažujú umelú inteligenciu ako hrozbu, obzvlášť z pohľadu dopadu na pracovný trh, G. Kasparov ukazuje, ako sa môže ľudstvo vďaka svojim novým výtvorom dostať na vyššie úrovne namiesto toho, aby sme sa ich báli.

Kniha je úvodom do technických princípov vstavaných (embedded) systémov s dôrazom na modelovanie, návrh a analýzu kyber-fyzikálnych systémov. Jednou z oblastí, kde sa najviditeľnejšie prejavuje využitie počítačov a softvéru, je spracovanie informácií pre ďalšie použitie človekom. Drvivú väčšinu počítačov však pri ich činnosti ani nevidíme. Najväčšie výzvy pri vývoji a analýze vstavaných systémov súvisia s ich interakciou s fyzickými procesmi. Uvedená publikácia prináša kyber-fyzikálny pohľad na vstavané systémy, predstavuje technické koncepty vstavaných systémov ako technológií, aj ako predmetu štúdia. Publikácia sa zameriava na modelovanie, návrh a analýzu kyber-fyzikálnych systémov, ktoré integrujú výpočtové, sieťové a fyzické procesy. Druhé vydania prináša dve nové kapitoly, niekoľko nových cvičení a ďalšie vylepšenia.

Robotika, umelá inteligencia a autonómne dopravné prostriedky už nie sú vízie ďalekej budúcnosti. Už sú našou súčasťou a v nasledujúcich rokoch sa stanú bežnými vecami, tak ako virtuálna realita a digitálny osobný asistenti. Nakoľko ich v našom každodennom živote využívame čoraz viac, natíska sa zákonite otázka – ako zmenia spoločnosť, ekonomiku a politiku? Ak budú firmy vďaka automatizácii a robotike potrebovať menej pracovníkov, čo sa stane s tými, ktorých prepustia a na nové pozície nebudú mať patričné vzdelanie? A navyše keďže veľa sociálnych benefitov existuje vďaka pracovným miestam, ako si dokážu dlhodobejšie nezamestnaní ľudia zabezpečiť životné minimum, získať zdravotnú starostlivosť a sociálne dávky? Politický vedátor a kultúrny komentátor D. M. West argumentuje, že spoločnosť potrebuje zmeniť nazeranie na koncepciu pracovného trhu, upraviť zmluvy so sociálnymi poisťovňami, presunúť sa smerom k celoživotnému vzdelávaniu a vytvoriť nový druh politiky, ktorá si poradí s ekonomickou dislokáciou. Kniha ponúka množstvo odporúčaní, ktoré môžu pomôcť ľuďom vysporiadať sa s prechodom z priemyselnej na digitálnu ekonomiku.

Ako vzdelávať nastupujúcu generáciu vysokoškolákov, aby dokázali vynachádzať, tvoriť a objavovať nové veci – zmyslami, ktorými nedisponujú ani tie najdokonalejšie roboty? Automatizácia v minulosti predstavovala pre pracovníkov s nízkou kvalifikáciou hrozbu. Avšak dnes už stroje disponujú mnohými vysokokvalifikovanými schopnosťami, ako napr. interpretujú zdravotné snímky, robia verejný prieskum či analyzujú údaje. Ako teda treba pripravovať vysokoškolských študentov na ich profesionálnu kariéru, keď ich pracovné miesta zaberajú stroje a roboty? V tejto publikácii prezident Northeastern University Joseph Aoun načrtáva spôsob vzdelávania nastupujúcej generácie vysokoškolských študentov s cieľom podporiť ich v oblasti vynálezcovstva, kreativity a objavovania – a zaplniť tak spoločenskú potrebu, ktorú nezvládnu ani tie najsofistikovanejšie agendy využívajúce umelú inteligenciu. Vzdelávanie popísané v uvedenej publikácii sa podľa jej autora netýka iba doplnenia vedomostí študentov o najnovšie fakty a informácie. Namiesto toho ich posúva smerom ku kreativite a duševnej elasticite s cieľom vynachádzať, objavovať a vytvárať niečo cenné pre spoločnosť. Aoun načrtáva rámec novej disciplíny – ľudskosť – ktorá stavia na našich vrodených silných stránkach a pripravuje študentov na súťaženie na trhu práce, v ktorom inteligentné stroje pracujú spoločne s ľudskými odborníkmi. Novou abecedou Aunovej novej disciplíny – ľudskosti, sú údajová, technologická a ľudská gramotnosť. Študenti budú potrebovať zvládnuť údajovú gramotnosť, aby dokázali riadiť toky veľkých údajov a technologickú gramotnosť, aby chápali, ako ich stroje pracujú. Ale aj ľudskú gramotnosť – humanizmus, komunikáciu a návrh – aby dokázali fungovať ako ľudská bytosť. Schopnosť adaptovať sa na prichádzajúce zmeny im umožní aj následné celoživotné vzdelávanie.

Priemyselný internet vecí (IIoT) má potenciál priniesť vyššiu efektívnosť a nové zdroje ziskov, ako aj zvýšiť flexibilitu. Tieto ciele sa budú dosahovať prostredníctvom digitalizácie priemyselných systémov, vzájomným prepojením prevádzkových a podnikových aktív a čoraz výraznejším prepojením s externými subjektmi. Avšak bez zaručenia adekvátnej bezpečnosti nie sú IIoT systémy vierohodné a môžu pre organizácie, ich ciele a zvýšenú otvorenosť predstavovať riziko. Životaschopnosť IIoT závisí od správneho nasadenia bezpečnostných stratégií s cieľom zachytiť rastúce a neustále sa meniace útoky. Predložená publikácia predstavuje komplexný zdroj, ktorý vytvorili medzinárodní odborníci z oblasti bezpečnosti združení v International Internet Consortium, ktoré definuje a poskytuje návody týkajúce sa bezpečnosti IIoT. Cieľom je nájsť spoločný konsenzus, prezentovať najlepšie skúsenosti z oblasti bezpečnosti IIoT a urýchliť aj ich prijatie.

Kniha prináša poznatky o základných systémoch potrebných na vývoj zložitých systémov priemyselného internetu vecí a výrobných kyberneticko-fyzikálnych systémov (IIoT/M – CPS). Skúsenosti získané od mnohých významných odborníkov z oblasti pokročilých výrobných technológií pomáhajú komunite výskumníkov, ktorej prioritou je podporovať výskum a vzdelávanie v IIoT/M-CPS a prenášať aplikovanú vedu a technológie do inžinierskej praxe. Publikácia prezentuje aktuálny stav vývoja IIoT a konceptov CPS. Čitatelia získajú celé spektrum poznatkov z oblasti základných systémov nevyhnutných pre transformáciu na kybernetickú výrobu, a to od prvotnej myšlienky až po fyzickú realizáciu systémov.