Foto: CMTEC
Zlato sa dlho považovalo za najvzácnejší kov, pretože vďaka svojim špecifickým vlastnostiam sa ťažko zlučuje s inými prvkami. Aj preto bývalo univerzálnym platidlom. V prírode sa najčastejšie vyskytuje v podobe nuggetov, plieškov, náletov, zŕn alebo šupiniek. Problémom je, že sa v zemskej kôre vyskytuje len zriedka. Priemerný obsah zlata dosahuje necelých päť mikrogramov na kilogram horniny. Zlaté nuggety sa v prírode vyskytujú zhruba desaťkrát zriedkavejšie ako diamanty. Najväčší kus rýdzeho zlata našiel v roku 1872 v Austrálii istý Holterman. Pred roztavením mal hmotnosť 286 kilogramov a bol dlhý jeden a pol metra.
V celej histórii až doteraz sa vyťažilo okolo 160-tisíc ton zlata. Súčasné dostupné zásoby zlata sa odhadujú na približne 38-tisíc ton a mali by byť vyťažené v najbližších pätnástich rokoch. Najväčším producentom je Čína, ktorá v roku 2014 vyprodukovala vyše 456 ton zlata. Po nej nasleduje Rusko s 272 a Austrália s 270 tonami.
Ak sa dnes nájdu zásoby zlata v množstve, ktorého ťažba je ekonomicky zaujímavá, ťaží sa povrchovým alebo hlbinným spôsobom z rudy, keďže ryžovateľné ložiská sú už prakticky vyčerpané. Po ťažbe nasleduje spracovanie, ktoré zahŕňa drvenie, mletie a separáciu zlata z horniny.
Zlatá Natálka
Moderná ťažba zlata sa nezaobíde bez priemyselných technológií. Rakúska rodinná firma Cemtec patrí k najinovatívnejším producentom zariadení na úpravu surovín pre ťažobný a cementárenský priemysel. Špecializuje sa na mokré a suché technológie mletia rôznych druhov sypkých materiálov, kameniva a zemín. Vybral si ju aj najväčší ruský producent zlata Polyus Gold. V lokalite náleziska Natalka Gold, ktoré sa nachádza v Magadanskej oblasti na ruskom Ďalekom východe, vybudovala počas desiatich mesiacov jeden z najväčších horizontálnych mlynov s mechanickým pohonom na svete.
Mlyn je súčasťou jedinečnej technológie zloženej z dvoch drviacich zariadení, pričom obe spoločne rozomelú 30-tisíc ton rudy denne. Poloautogénny mlyn s výkonom 15 megawattov drví veľké kusy horniny s priemerom do 25 centimetrov na dvojmilimetrové zrná. V guľovom mlyne s výkonom 18 megawattov sa potom rozdrobia až na 70-mikrometrové čiastočky. Následne sa na prach pomletá ruda zmieša s vodou a spracúva technológiou flotácie. Ide o fyzikálno-chemický proces vymývania, počas ktorého sú zlaté zrnká vynášané na hladinu vody (opak sedimentácie).
Guľový mlyn patrí výkonom v súčasnosti k najväčším horizontálnym mlynom na svete. Poháňajú ho dva asynchrónne motory s krúžkovými kotvami vyrobené spoločnosťou Siemens, pričom každý má výkon deväť megawattov. Oproti pohonom s tradičným motorom je aj prevádzka použitých prevodoviek výrazne ekonomickejšia. Ich výkon je o to zaujímavejší, že pracujú v oblasti so subarktickou klímou, kde teploty v januári klesajú až k mínus 40 stupňom Celzia a v júli nevystúpia nad 12 až 16 stupňov. Priemerná ročná teplota na Magadane dosahuje mínus tri stupne Celzia.
Unikátna prevodovka
Odhliadnuc od obrovských dimenzií oboch mlynov, pozornosť vzbudzuje aj technické riešenie prevodoviek. V prípade konvenčných variantov pohonov je možné použiť vždy len jeden pastorok na každej strane ozubeného venca. Výkonnostný limit na jeden pohon sa potom pohybuje na úrovni ôsmich megawattov. Na guľovom mlyne v ruskej bani sa však Siemensu podarilo dosiahnuť výkon až 12 megawattov. Trik je v tom, že prevodovka prenáša silu motora cez dva nad sebou sa nachádzajúce pastorky na ozubenom venci.
Konštrukcia s dvoma pastorkami má dve zásadné výhody. Prvou je menšia šírka záberu zubov. Po druhé Cemtec mohol upustiť od finančne náročného šikmého ozubenia, ktoré by bolo pri použití bežnej konštrukcie prevodovky nevyhnutné. Konštrukcia prevodovky navrhnutá Siemensom má zhruba o 30 percent menšie rozmery než konvenčné riešenia.
Ani samotná výstavba technologických zariadení nebola pri použití tohto riešenia taká náročná ako pri iných podobných projektoch. Dokonca aj transport a spustenie komplexu do prevádzky boli oproti variantu pohonu s krúžkovým motorom oveľa pohodlnejšie. Použilo sa menej dielcov, čo znamenalo nižšie nároky na priestor a montáž, ale aj samotnú prevádzku. Vďaka efektívnemu riešeniu Siemensu sa podarilo ušetriť veľa času a nákladov, takže ťažba zlata na nálezisku Natalka Gold sa mohla začať skôr.
Článok bol prvý krát uverejnený v časopise VISIONS, jeseň 2016.
Vladimír Duduc, VISIONS