Nie v takej dávnej minulosti patrili medzi hlavné zdroje energie a práce kone a voly. Len na našom území žilo v tom čase viac ako 400-tisíc koní, čo je pozoruhodné číslo. Dnes je to len nepatrný zlomok. Ako sme to dokázali? Konská sila sa postupom času presunula pod kapoty áut, lokomotív aj poľnohospodárskych strojov. Veľkú časť našej modernej civilizácie a blahobytu poháňajú ropa, plyn a uhlie.
Energie, ktoré ako ľudstvo zvykneme využívať, sú na Zemi rozmiestnené veľmi nerovnomerne. Preto sú niektoré krajiny exportéri a iní importéri. Z celého sveta len 1 krajín má viac energií, ako potrebuje na svoj chod, a môžu sa teda s prebytkami podeliť. Až 3 krajín má energií menej, ako samy spotrebujú, a musia chýbajúce množstvo kupovať a dovážať. V krajinách EÚ je situácia ešte horšia. Okrem Nórska nemá žiadna krajina EÚ dostatok vlastných energií, krajiny musia teda vo veľkom dovážať.
Spolupráca medzi ľuďmi, a aj národmi, je základom prosperity všetkých. Ak niekto napadol svojho suseda, je pochopiteľné, že s ním už spolupracovať nechceme. Treba si však uvedomiť, že desaťročia budovaná infraštruktúra zásobovania Európy sa nedá za pár rokov nahradiť niečím iným. Dobre známou informáciou je, že Európa odoberá viac ako 60 % ruského exportu ropy a plynu a je hlavným zdrojom ruských devízových príjmov. Rusko je pritom najväčším vývozcom energií na svete. Z exportu energií na celej zemeguli dosahuje podiel až 20 %. Po ňom nasleduje Saudská Arábia, Austrália, Indonézia, Kanada a Irak. Energie zvyčajne korelujú s veľkosťou a lukratívnosťou obsadeného územia. Nie náhodou patria viacerí svetoví exportéri energií ku krajinám s menej rozvinutou demokraciou. Producenti energií sú preto značne monopolizovaní a obchodné vzťahy komplikované. Producentov je ťažké diverzifikovať a práve preto rôzne geopolitické udalosti výrazne ochromujú fungovanie energetického trhu pre všetkých.
Aj predsedníčka EK Ursula Von der Leyen sa vyjadrila, že súčasný dizajn trhu s elektrinou má svoje obmedzenia a vznikol za okolností, ktoré už dnes neplatia. Je pravdepodobné, že do „dizajnu trhu“ budú úradníci zasahovať rôznymi pokusmi a dlhšej stability sa tak skoro nedočkáme.
Pre aspoň čiastočné zmiernenie dosahu na priemysel sa ponúka niekoľko opatrení: znížiť vlastnú spotrebu energií; odstaviť zariadenia, ktoré neprinášajú výrazný úžitok; presunúť výrobu do pásiem s nižšou cenou; čo najviac elektriny si vyrobiť vo vlastných zdrojoch; využívať synergiu výroby a spotreby; zdieľať energiu so susednými závodmi a dosiahnuť tak nižšiu cenu. Na to slúžia energetické siete typu microgrid, ktoré vytvára aj prevádzkuje naša spoločnosť. V takejto sieti sú nasadené inteligentné prvky, ktoré zabezpečujú harmóniu medzi výrobou a spotrebou, uskladňovaním a spoločným využívaním energií. Na microgrid sa pozeráme ako na samostatný energetický ekosystém, ktorý má vlastné možnosti obchodných aj energetických transakcií a vlastné pravidlá. Ak energiu nevyužijete, poskytnete ju inému závodu. Podobne ak vyrobíte viac, ako v danej chvíli potrebujete, nájde sa v rámci siete možnosť synergického efektu. Pomerne drahé uskladňovanie energie je až posledným krokom, po využití iných obchodných efektov.
Samostatnou témou je výroba energie, kde prichádza v širokom rozsahu do úvahy najmä fotovoltika a geotermál. Celý systém by mali navrhnúť špecialisti, nemožno sa spoliehať len na dodávateľov, ktorí samotné zariadenia zapájajú. Nie je jedno, ako sa dimenzujú vrty, ani či panely otočíme priamo na juh alebo s nízkym sklonom na východ/západ. Diagram výroby musí rámcovo korešpondovať s vlastným odberom alebo so záťažovým profilom územia. Na doplnenie diagramov sa dajú využiť aj nové typy vertikálnych veterných turbín s nízkym výkonom, malé batériové úložisko a tiež nabíjacie stanice elektromobilov, ktoré sú inteligentne riadené.
Pri úložiskách si treba dať pozor napríklad na typ batérií. Povedzme klasické, najviac rozšírené lítiovo-iónové batérie majú v ideálnych podmienkach okolo 1 000 nabíjacích cyklov. Ak zásobník spraví len jeden cyklus za deň, životnosť a kapacita takýchto batérií sa vyčerpá do troch rokov prevádzky. Zákazník sa potom čuduje, prečo zásobník už nepracuje tak ako predtým. Dôležité je správne dimenzovať aj pracovný výkon usmerňovačov a striedačov, ako aj rýchlosť nabíjania a vybíjania samotných batériových modulov.
Pre slovenského spotrebiteľa je novinkou posledných mesiacov aj ocenenie odobratých energií podľa spotového trhu. Doteraz bola situácia jednoduchšia a bežný priemyselný odberateľ platil celý rok fixnú jednotkovú cenu elektriny aj plynu. To, že sa cena počas dňa mení, je znova komplikácia aj príležitosť zároveň. Naši zákazníci preto potrebujú poradenstvo aj v týchto oblastiach. Práve vysokou odbornosťou a skúsenosťami sa dajú aj súčasné nepriaznivé udalosti v energetickom svete aspoň čiastočne zmierniť.
Ing. Michal Kolimár
riaditeľ strediska distribúcie energií PPA Power DS s.r.o.
