Na túto, podľa mnohých inštitúcií a odborníkov revolučnú zmenu treba pripraviť nielen prístroje a zariadenia na strane spotrebiteľov, teda domáce spotrebiče a meracie prístroje so schopnosťou komunikácie a pripojiteľnosti do väčších celkov, ale aj technológie a systémy na strane výrobcov, prepravcov a predajcov elektrickej energie. Medzi ne patria jednotky na meranie fázora, zariadenia na zisťovanie porúch, najnovšie aj nabíjačky elektrických vozidiel a mnohé iné. Tie umožňujú každú minútu posielať milióny údajov, z ktorých možno získať informácie na podporu rozhodovania pri prevádzke a riadení elektrizačných systémov.
Významným príspevkom v tomto smere bolo prijatie medzinárodnej normy IEC 61850, ktorá rieši problematiku návrhu automatizačných systémov rozvodných staníc, konkrétne komunikačné siete a systémy. K tejto metodike treba pripočítať aj zavedenie súboru otvorených a verejne dostupných komunikačných protokolov pre distribučné siete DNP3, ktoré boli prijaté ako norma IEEE 1815. Na úrovni systémov sa teda vyriešila otázka komunikácie systémov od rôznych výrobcov a vzájomného prepojenia jednotlivých rozvodných staníc. Tak ako v mnohých iných oblastiach automatizácie či informačných technológií, aj koncepcia inteligentnej rozvodnej siete má teda technologický základ pripravený.
No je tu stále jeden problém. Aby sa táto koncepcia raz dostala aj do reálneho života (nielen v podobe pár izolovaných pilotných projektov), treba vyvinúť, nainštalovať a používať nový hardvér aj softvér. Toto je úlohou technikov a programátorov, ktorí môžu byť ešte stále aj z radov študentov. Čo však starší technici? Sú pripravení a „otvorení“ pre „otvorené“ systémy? Sieťové odvetvia priemyslu budú v najbližších piatich rokoch čeliť jednej vážnej výzve – vyškoliť nevyhnutný počet pracovníkov na plánovanie, výstavbu, prevádzku a údržbu inteligentnej rozvodnej siete. Z jednoduchého dôvodu: táto koncepcia bude zložená z mnohých nových zariadení, najnovších komunikačných technológií či pokročilých metód riadenia.