Pred dvoma desaťročiami prišiel vlastník spoločnosti TMPC, pán Hardus Coetzee na Taiwan zo svojej domovskej krajiny v Južnej Afrike v rámci vzdelávacej kampane sponzorovanej vládou. „Bol som jedným z 23 účastníkov, ktorí prišli na Taiwan, aby sa naučili, ako sa stať inštruktorom – na vyučovanie miestnych bez predchádzajúceho vzdelania,“ hovorí. „Myslel som si, že by mi to umožnilo využiť moje zručnosti ako vyškolený montér a sústružník v leteckých silách Južnej Afriky, kam som po skončení školy nastúpil.“Keď pán Coetzee začínal na trojmesačnom kurze inštruktora, sotva vedel, že jedna z prekladateliek v škole, hovoriacich po anglicky sa neskôr stane jeho manželkou a matkou jeho dvoch detí! „Žiaľ, len čo škola zistila, že navštevuje študenta, vyhodili ju,“ hovorí. „Skončil som kurz a vrátil som sa na krátko do Južnej Afriky. Asi o mesiac neskôr som sa vrátil na Taiwan a Frannie ma prišla navštíviť. O štyri mesiace sme sa zosobášili.“
Spočiatku sa ukazovalo, že nájsť si trvalú prácu sa ľahšie povie, ako zrealizuje. Pán Coetzee to pôvodne skúšal ako učiteľ angličtiny, ale to trvalo len mesiac. Túžil sa vrátiť k obrábaniu, ale dve nasledujúce krátke obdobia ako zamestnanec v miestnych spoločnostiach so strojmi CNC trvali sedem, respektíve osem mesiacov. Potom sa pán Coetzee sám pokúšal začať podnikať v oblasti CNC strojov, ale jeho podnik živoril a po 18 mesiacoch zastavil prevádzku, ako si spomína, z dôvodu nedostatku znalostí o miestnych podnikateľských zvyklostiach a praktických postupoch. Rovnakú vec zakúsil vo svojom ďalšom podniku, ktorý sa zaoberal nákupom a predajom tovaru. Jeho vek (vtedy mal 25 rokov) znamenal pre iných, hovoriacich jazykom, ktorý bol preňho cudzí, že ho často využívali.
„To bolo potom, keď som išiel k predajcovi použitých obrábacích strojov v snahe obnoviť obrábanie kovov ako prostriedok na obživu,“ hovorí. „Požiadal som majiteľa, či môžem používať jeho stroje na výrobu dielcov, za ktoré by som mu platil určité percento za vyrobený kus. To znamenalo, že vždy, keď mali potenciálneho zákazníka, ktorý sa išiel pozrieť na stroje, by zakaždým videl, že pracujú. Majiteľ bol najprv skeptický, ale nakoniec súhlasil. Výsledkom tejto dohody bolo, že začal predávať viac strojov. Žiaľ, potom začal byť chamtivý a chcel mi účtovať viac, takže som prestal.“
Pán Coetzee, takmer na konci svojich síl, dal dohromady všetky peniaze, ktoré mal s manželkou k dispozícii, asi 20 000 USD, a niečo si požičal od priateľov. To stačilo na kúpu prvého „moderného“ stroja: frézy taiwanskej výroby. Pomocou ochotného Francúza, ktorý hovoril plynulou mandarínčinou a živil sa nákupom dielov na Taiwane pre zámorské spoločnosti, si pán Coetzee zaistil svojho prvého zákazníka, špecialistu na motokáry, v Severnej Karolíne, v USA. Spoločnosť TMPC Co Ltd sa postavila na nohy a pán Coetzee mal budúcnosť pred sebou.
Postupne prichádzali objednávky a pán Coetzee pribral ďalšie dva sústruhy. Dielňa pracovala 24 hodín denne – on pracoval 16 hodín a jeho manželka ho vystriedala, zatiaľ čo on spal v priľahlej miestnosti. Čoskoro ich požiadala jedna známa firma, či by mohli vyrábať väčšie valčekové komponenty pre drevospracujúci priemysel. Povedali, že by mohli, a v prvom mesiaci strojovo promptne obrobili asi 600 dielov! Pokračujúce „sprostredkovateľské poplatky“, ktoré však musel platiť svojmu známemu, znamenali, že zákazka sa ukázala nerentabilná, takže znovu zastavil výrobu.
„Koncový zákazník sa ma spýtal, prečo som zastavil výrobu,“ hovorí. „Nechcel som svojho známeho dostať do problémov, preto urobili tradičnú vec, vzali ma bokom a opili ma. Potom som im všetko povedal. Napokon sme tento problém vyriešili a s radosťou môžem povedať, že až doteraz pokračujeme vo výrobe valčekov pre nich. To bolo moje prvé stretnutie s „korupčným správaním“ a istým spôsobom to bola dobrá vec; začal som byť rozhľadenejší v podnikaní a opatrnejší pri rokovaniach.“
Pán Coetzee vybudoval park 20 obrábacích strojov a pracoval usilovnejšie ako kedykoľvek predtým. Nové objednávky prichádzali z oblasti výroby kontaktných šošoviek, ako aj od výrobcov elektrických automobilov – v prípade naposledy uvedených to znamenalo výrobu 12 000 prevodoviek mesačne. S narastajúcim počtom objednávok prichádzajúcich od odberateľa valčekov spoločnosť TMPC zjavne potrebovala väčšie výrobné priestory a lepšie stroje. Opäť nastal okamih rozšíriť podnik a on náhodou objavil obrábacie CNC stroje značky Haas.
„Mojím prvým strojom Haas bolo vŕtacie/rezacie centrum DT-1,“ hovorí. „Teraz som používateľom strojov Haas a verím, že všetky dielne, kdekoľvek na svete, by mali používať stroje Haas. Za čo platíte, to sú najlepšie výrobné zariadenia na svete. Svojou zásluhou teraz poznám aspoň dve iné spoločnosti v susedstve, ktoré v ostatných šiestich mesiacoch investovali do strojov Haas. Teraz mám tri stroje Haas, a síce DT-1, zvislé obrábacie centrum VF-2SS Super Speed a VF-4 VMC, ktoré som kúpil na obrábanie valčekov. V súčasnosti plánujeme nákup 5-osového zariadenia pre VF-4.“
„Na stroji VF-2SS robím veľa prototypových súčiastok, pretože je to rýchle – nádherne obrába v 3D,“ hovorí pán Coetzee. „Tento stroj sa ľahko nastavuje a je ideálny na malosériovú výrobu. Vyrábam asi 100 rôznych dielov obrábaných v 3D na fréze VF-2SS, ktorá beží 17 hodín denne, každý deň.“
„Moji operátori trvajú na tom, že chcú používať len stroje Haas,“ hovorí. „Napríklad zistili, že ak tvrdo pracujú na iných strojoch, dopúšťajú sa nepresností. Stroje Haas tlačíme na hranicu možností, ale stroje takéto problémy nevykazujú.“
Iné diely, ktoré vyrábame na VF-2SS sú karburátory na pretekárske kosačky pre amerického odberateľa, ktoré majú na každom dielci veľa malých otvorov, ktorý sa vyrobí za menej ako dve hodiny. „Rovnaký diel vyrábame na jednom z taiwanských strojoch päť hodín,“ hovorí pán Coetzee.
V spoločnosti TMPC sa napriek výrobe s vysokým objemom nič nerobí v chvate na úkor kvality.
„Veľa ľudí sa pozerá na výrobky Made in Taiwan opatrne. Navrhol som jednému konkrétnemu odberateľovi v Spojenom kráľovstve, že mu zadarmo vyrobím formu, len aby som videl, či sú spokojní s hotovým výrobkom. Samozrejme, boli spokojní a nikdy nemali žiadne námietky. Len to, že sídlime na Taiwane neznamená, že naši odberatelia dostávajú výrobky pochybnej kvality. Keď ide o nových zákazníkoch, nechcem hneď účtovať, nechám, aby si nás najprv vyskúšali. Takto získavame mnoho našich zákaziek.“
V máji 2012 umožnil ťažko získaný úspech pánovi Coetzeemu úplne splatiť svoj bankový dlh vo výške 2 miliónov USD. Začal aj menej pracovať a umožňuje iným, aby prevzali každodennú zodpovednosť za chod podniku. V týchto dňoch je jedinou úlohou, ktorú v dielni sám vykonáva, programovanie strojov. Spolu má 14 zamestnancov, čo mu umožňuje, aby si vzal voľno a užíval si večery a víkendy s manželkou a dcérami alebo na predĺžených dobrodružných rybačkách v Juhočínskom mori.
Spoločnosť TMPC sa opäť pripravuje na presun do väčších priestorov, ako aj na dosiahnutie certifikácie podľa noriem ISO. Po toľkých rokoch pokusov a omylov – mnohých skúškach a súženiach – je pán Coetzee nepoddajný a teraz už pozná tajomstvo ako prevádzkovať úspešnú strojársku dielňu.
„Keď sa presunieme do nových priestorov, nezoberieme so sebou žiaden zo starých strojov,“ hovorí. „Všetky stroje budú značky Haas!“