BP testovala bezpilotné lietadlá pre svoje účely už od roku 2006. Širšie komerčné rozšírenie však bolo predtým obmedzené problémami súvisiacimi s vysokými nákladmi, reguláciou a ochranou osobných údajov. Zmenilo sa to v roku 2014, kedy americký federálny úrad pre letectvo FAA povolil BP a výrobcovi AeroVironment použitie dronu Puma AE na ropnom vrte Prudhoe Bay na severnom cípe Aljašky. FAA prvýkrát povolila komerčnú prevádzku bezpilotného lietadla nad pevninou Spojených štátov.
Nie všetky bezpilotné lietadlá sú rovnaké. Puma je diaľkovo riadený dron s pevnými krídlami s rozpätím približne 2 metre a s dĺžkou približne 1,8 metra. Toto bezpilotné lietadlo je vyrobené z ultraľahkého materiálu a váži necelých sedem kilogramov. Druhá verzia UAV je „autonómna“, čo znamená, že jeho cesta, rýchlosť a výška je vopred naprogramovaná pred letom.
Obe verzie môžu lietať zhruba tri a pol hodiny a neprekážajú im ani zhoršené poveternostné podmienky, a preto sú ideálne pre kontrolu potrubia a na prieskumné mapovanie územia. Tieto zvláštne schopnosti sa dajú využiť na monitorovanie potrubia a na nové účinné spôsoby inšpekcie infraštruktúry ako sú komíny, nádrže, mosty a vedenia elektrického prúdu. Puma dokáže mapovať povrch pomocou 3D technológie a práve prebieha testovanie technológie na monitorovanie životného prostredia.
Puma
Druny Puma, predstavené v roku 2014, sú užitočné najmä na vzdialených miestach a náročnom prostredí, ako je napríklad Aljaška, kde klimatické podmienky a terén stavajú obrovské prekážky pre štandardné bezpečnostné monitorovacie techniky. Oblasť Prudhoe Bay s rozlohou 100 000 hektárov, kde ľadové rieky a povodne neustále menia krajinu, je pre štandardné monitorovacie metódy (používané v iných častiach sveta) nebezpečné, nákladné a časovo náročné.
Drony dokážu skontrolovať trojkilometrový úsek plynovodu za 30 mi-nút, čo v porovnaní s piatimi až siedmimi dňami, ktoré potrebovala ľudská posádka, z nich robí jasných víťazov. Drony zbierajú aj informácie pre analýzu a môžu lietať zhruba tri a pol hodiny v závislosti od poveternostných podmienok. Aj keď sú vyrobené z veľmi ľahkého materiálu a vážia iba 7 kg, sú navrhnuté s veľkým dôrazom na stabilitu – dokážu vzdorovať vetru o sile až 50 km za hodinu.
Prevencia
Snímače na palube pezpilotného lietadla monitorujú sieť potrubí BP a identifikujú oblasti, v ktorých mráz poškodil oceľové podpory. Keďže tieto oblasti zachytí skôr, BP môže zrealizovať preventívne opravy ešte pred poškodením potrubia a únikom plynu. Snímače monitorujú sieť potrubí BP, aby mohli identifikovať oblasti, v ktorý mráz poškodil oceľové podpery. Keďže tieto oblasti zachytí skôr, spoločnosť môže vykonávať preventívne opravy, ešte pred poškodením potrubia a únikom plynu. Bezpilotné lietadlá sú riadené z mobilných pozemných staníc posádkou spravidla zloženou z jednej osoby ovládajúcej dron – pilota, druhej osoby obsluhujúcej palubné kamere a zvyčajne aj odborníka, ktorý analyzuje obrázky a údaje prichádzajúce v reálnom čase. Jedným z hlavných dôvodov, prečo sú UAV klasifikované ako lietadlá, je použitá vysoko sofistikovaná technológia. Ale skutočnou inováciou je vybavenie drona. Rovnako ako fotoaparáty či videokamery s vysokým rozlíšením, aj drony si vezú najnovšie LiDAR zariadenie vrátane vzdialených snímačov s laserovými pulzmi na zber 3D obrazu.
Mapovanie vo vysokom rozlíšení
Laserový skener prenáša až 400 000 pulzov svetla za jednu sekundu a zaznamenáva časové oneskorenie medzi odoslaním a prijatím pulzu, z čoho vypočítava výškové hodnoty. Tieto hodnoty sú potom integrované spolu s informáciami z GPS systému dronu a orientačných meraní na prípravu „mračna bodov“ – množinu údajov – zobrazujúcich umiestnenie polí, lesov, ciest, železníc, letísk, hôr, údolí, jazier, riek, ľadovcov, budov a iných objektov v teréne.
Signál sa môže odraziť z každého predmetu, na ktorý dopadne a dron takto dokáže získať až päť výsledkov na jeden pulz. Tieto viacnásobné výsledky sa zaznamenávajú a každému bodu je pridelená klasifikácia na identifikáciu krajinných prvkov. Monitoruje a analyzuje sa aj intenzita odrazenej energie: to všetko je veľmi užitočné pre topografické mapovanie vo vysokom rozlíšení a 3D modelovanie povrchu.
Dron môže fungovať ako autopilot (trasa, rýchlosť a výška je vopred naprogramovaná pred letom) alebo ako diaľkovo ovládanie zariadenie. V súčasnosti sa v Prudhoe Bay vykonávajú rutinné kontroly na potrubí s dĺžkou 2 090 kilometrov v zmiešaných, naplánovaných a diaľkovo ovládaných letoch. Navyše sa kontroluje ďalších 320 kilometrov poľných ciest, ktoré potrebujú byť monitorované a navštívené ešte pred tým ako sa vyskytnú bezpečnostné problémy.
BP doplnili svoju letku o bezdrôtovo ovládané multirotorové UAV – efektívne mini vrtuľníky, ktoré sú menšie a majú kratší dosah, no sú ideálne na kontrolu zvislých konštrukcií (komíny, chladiace veže, plocha strechy, či napríklad vedenia elektrického napätia). Spoločnosť aktuálne skúma potenciálne využitie dronov vo vnútri zásobníkov. Krása multirotorového bezpilotného lietadla spočíva v zbere presných údajov z monitorovaného predmetu zo vzdialenosti siedmich až deviatich metrov bez nutnosti vypnutia nebezpečných zariadení.
V Azerbajdžane pomáhajú BP drony prieskumnému tímu vytvárať nákladovo efektívne 3D modely pobrežných hornín. Pri anglickom meste Hull pomáha bezpilotný „Octocopter” Cyberhawk posudzovať integritu 100 metrov vysokej chladiacej veže, čiže nie je potrebné stavať lešenia a nechať ľudí pracovať v nebezpečných výškach.
Zákony pre používanie bezpilotných lietadiel sa od krajiny ku krajine líšia a určujú ako a kde sa táto technológia dá použiť. Ale s poklesom nákladov a stále sofistikovanejšou technológiu – či už lietajúcich strojov alebo snímačov na palube – vyzerá budúcnosť dronov používaných v spoločnosti BP sľubne.