Čoraz menej ekonomické však bolo staré olejové vyhrievanie. Na sušenie čerstvo nalakovaných áut a dielov karosérií je v troch prachotesných komorách pravidelne potrebné veľké množstvo tepla. V dôsledku neustále rastúcich cien oleja sa lakovanie stávalo čoraz menej konkurencieschopným.
Presvedčivé riešenie v kombinácii plynového kotla a kogenerácie
Miestny dodávateľ systémov prípravy tepla spoločnosť Alois Müller navrhla pre lakovňu Schrapel GmbH riešenie pozostávajúce z kogeneračnej jednotky Vitobloc 200 EM-20/39 a nízkoteplotného plynového kotla Vitoplex 200 SX2A. Spomínaný Vitobloc 200 poskytuje elektrický výkon 20 kW a tepelný výkon 39 kW. Pracuje s celkovou účinnosťou na úrovni 95 % (tepelná 62 %, elektrická 32 %). Jeho výhodou je aj nekomplikovaná údržba, doplnenie mazacieho oleja sa vyžaduje až po uplynutí 6 000 prevádzkových hodín. Vitoplex 200 využíva kondenzačný účinok vďaka výmenníku tepla z ušľachtilej ocele, ktorý ešte viac zvyšuje energetický výnos. V celom výkonovom rozsahu tento trojťahový kotol spaľuje palivo ekologicky a s nízkymi emisiami oxidov dusíka.
Osobitné požiadavky sa kladú na výrobu potrebného tepla. Na dosiahnutie konštantnej teploty 65 °C vo všetkých troch sušiacich komorách treba dosiahnuť teplotu vykurovacej vody 80 °C. Na kontinuálne zásobovanie horúcou vodou slúži medzizásobník s objemom 34 000 litrov.
Kontajner na plynový kotol
Kvôli obmedzenému priestoru bola do priestoru vedľa lakovne nainštalovaná iba kogeneračná jednotka Vitobloc 200. O podľa možnosti tichý chod agregátu bez vibrácií sa starajú špeciálne gumové tlmiče. Nízkoteplotný plynový kotol Vitoplex 200 sa umiestnil v kontajneri pri stene jednej z prevádzkových budov. Kotol slúži ako energetické zariadenie na pokrytie špičiek potreby tepla.
Diaľková správa
Prúd vyrobený kogeneračnou jednotkou sa odovzdáva do verejnej elektrizačnej sústavy za trhové výkupné ceny. Monitorovanie prevádzky zariadenia prenechal Schrapel GmbH dodávateľovi technológie firme Alois Müller. „Extrémne nákladná bola najmä údržba horákov na starom olejovom vyhrievaní,“ hovorí D. Schrapel. Celková investícia do nových energetických zariadení sa vyšplhala na 300-tisíc eur s návratnosťou do päť rokov.
