Ropnú plošinu Edvard Grieg nachádzajúcu sa v Severnom mori 180 km západne od nórskeho Stavangeru uviedli do prevádzky na konci roka 2015. Pomenovaná je po významnom nórskom pianistovi a skladateľovi. S prvými prácami na otvorenom mori, ktoré sa týkali ukotvenia mohutnej oceľovej konštrukcie, sa začalo už na začiatku roka 2014. Celá stavba sa skladá z niekoľkých modulov – hlavnej paluby, procesného modulu, ubytovacej časti, utility modulu a veže pre odvod spáleného plynu.
Posledné práce na pevnine sa uskutočňovali v marci a apríli 2014 v mestečku Egersund na juhozápade Nórska. Kompletizovali sa tu všetky moduly plošiny, aby sa následne na špeciálnych lodiach transportovali na miesto ropného vrtu. Prevádzkovateľom plošiny je nórska spoločnosť Lundin Norway, ktorá sa špecializuje na vyhľadávanie a ťažbu ropy a zemného plynu. Tá časť plošiny, ktorou sa reálne ťaží ropa z hĺbky morského dna a dopravuje nad hladinu je procesný modul. Ten je kompletne vybavený meracou technikou od spoločnosti Endress+Hauser. Svoje uplatnenie si tu našli snímače tlaku (tlakovej diferencie Deltabar FMD78, digitálne tlakomery Cerabar), snímače teploty Omnigrad S, prietokomery Promag, snímače hladiny Levelflex a radiometrické snímanie, všetky v odolnom vyhotovení z ušľachtilej ocele so špeciálnym lakovaním, aby dokázali vydržať vysoký obsah soli vo vzduchu.
Presný proces oddeľovania
Ropa ťažená z hĺbky morského dna je zanesená vodou a pieskovými čiastočkami a k tomu sa navyše objavuje aj plyn. Pred ďalším spracovaním sa musia z ropy oddeliť ostatné neželané zložky. Pre tento účel sa ropa privádza v rámci procesného modulu do tzv. separátora. Na plošine sa nachádzajú dva paralelné separátory a jeden testovací separátor so spoločnými procesmi na stabilizáciu ropy a úpravu plynu. Pre kvalitu ropy má veľký význam presné meranie výšky hladiny a určenie oddeľujúcej vrstvy medzi ropou, vodou a pieskom. Vďaka rozličným hustotám sa v separátore mechanicky oddeľujú rôzne zložky. Vysoká efektivita ropnej plošiny sa dosahuje najmä optimálnym využitím separátorov. Na každej z piatich úrovní plošiny sa nachádza početné zastúpenie prístrojov na meranie výšky hladiny, tlaku, teploty a prietoku. Je možné ich nájsť v kompresoroch, pri zisťovaní netesností a presakovania, pri úprave vody a odpadovej vody a tiež v strekovacích staniciach chemikálií s protikoróznym účinkom. Dovedna ide o približne 2800 meracích prístrojov na celej plošine. V utility module sa realizujú všetky procesy zásobovania. Napríklad vzduch pre kompresor sa pred tým vysušuje v špeciálnom zariadení, pričom tlak vzduch sa monitoruje prostredníctvom snímačov tlakovej diferencie Deltabar S. Vo vákuovom vyvíjači pary sa vyrába z morskej vody pitná, pričom výšku hladiny v zásobníku meria niekoľko prístrojov Levelflex FMP51. V utility module sa tiež pripravuje procesná voda a uskladňuje v pohotovostných zásobníkoch, z ktorých ju je možné v prípade požiaru použiť na hasenie.
Sto tisíc barelov ropy denne
Nórsko je tretím najväčším exportérom ropy na svete, pričom k jeho významným zdrojom tejto suroviny patria práve morské ropné plošiny. Výstavba tej nesúca meno spomínaného nórskeho skladateľa stála 7,5 miliardy eur. Od ukotvenia na dne mora po najvyšší bod meria 202 metrov a váži vyše 30 000 ton, čo je trikrát viac ako hmotnosť Eiffelovej veže. Jej životnosť je stanovená na minimálne 30 rokov, pričom je projektovaná na maximálnu produkciu 100 tisíc barelov ropy denne, ktoré čerpá z pätnástich vrtov. Ropa sa podmorským potrubím s dĺžkou 42 km prepravuje do najbližšieho ropného poľa Grane, odkiaľ ďalej pokračuje do ropného terminálu Sture na nórskej pevnine. Okrem toho sa z Edvard Grieg prepravuje aj získavaný plyn potrubím dlhým 90 km ústiacim v Sage vo Veľkej Británii.
