Vo väčšine najväčších ekonomík sveta populácia v produktívnom veku stagnuje alebo už klesá. V mnohých oblastiach Európy vrátane Slovenska bola alebo je dramaticky nízka pôrodnosť, čo vedie k dnešnému nedostatku pracovnej sily. Klesajúca pôrodnosť vedie k nižšej miere rastu populácie v produktívnom veku a znižovaniu miery nezamestnanosti. Bez dostupnej pracovnej sily sú podniky nútené viac automatizovať s cieľom udržania vlastnej produktivity, čo je trend, ktorý by v nasledujúcich rokoch mohol dominovať v mnohých sektoroch hospodárstva.

Populácia v produktívnom veku na celom svete stagnuje alebo sa znižuje, staršia populácia vo svete prudko rastie a poskytuje najistejší rastový trh pre firmy a investorov. Medzi krajiny, kde má viac ako 20 % populácie viac ako 65 rokov, dnes patria veľké ekonomiky ako Japonsko, Taliansko, Nemecko a Francúzsko. Do roku 2050 bude na svete takmer 1,6 miliardy osôb starších ako 65 rokov, čo je oproti dnešku nárast o 900 miliónov. Keďže tento trh bude v nasledujúcich rokoch a desaťročiach zaručene rásť, je isté, že podniky by mali vyvíjať nové tovary a služby, aby uspokojili požiadavky tohto segmentu trhu.

Tempo technologických zmien sa stále zrýchľuje, čo má v tomto storočí zásadný vplyv na ekonomiku, ale aj na štruktúru zamestnanosti. V skutočnosti sa v súčasnosti nachádzame uprostred pretekov o technologickú prevahu, a to medzi spoločnosťami aj medzi krajinami. Najväčší nárast pracovných miest sa predpokladá v odvetviach, kde nové technológie Priemyslu 4.0 zvyšujú dopyt prostredníctvom zvyšovania príjmu a bohatstva. Najrýchlejší rast sa očakáva v oblasti IT, kde sa očakáva nárast zamestnanosti približne o 30 %.

Zo všetkých faktorov, ktoré v tomto storočí ovplyvňovali globálnu ekonomiku, žiadny nemal potenciál mať väčší vplyv, ako ho majú environmentálne zmeny. Možno sledovať nárast úplne nových odvetví vďaka meniacej sa klíme a obavám z následkov pre budúcnosť ľudstva. V ďalšom desaťročí 21. storočia bude dôležité sledovať, ako sa budú rozvinuté ekonomiky vyrovnávať so spomaľovaním ekonomického rastu, trendmi v oblasti zvyšovania produktivity, s nasledovaním technologických trendov, so zmenou klímy a s udržateľným rozvojom pri rešpektovaní dohovorov v rámci Európskej zelenej dohody.

Starne svet, Európa aj Slovensko

Slovensko malo po roku 1945 dve veľmi silné generácie. Prvou bola generácia z rokov 1950 – 1955, keď sa v priemere narodilo 100-tisíc detí ročne. Druhou silnou generáciou boli deti narodené v rokoch 1975 – 1980, keď sa tiež ročne narodilo takmer 100-tisíc detí. Pri nezmenených sociálnych, ekonomických a kultúrnych vplyvoch by generácia zo 70. rokov 20. storočia mohla vyprodukovať ďalšiu veľmi silnú generáciu narodenú v rokoch 2005 – 2010. V skutočnosti však už koncom 80. rokov sledujeme pokles počtu narodených detí. Pokles pôrodnosti bol spôsobený viacerými zmenami, napr. preferenciou menších rodín, ale tiež rastúcou vzdelanosťou žien.

Význam zmenených sociálnych, ekonomických a kultúrnych podmienok po roku 1990 významne zasiahol do demografie Slovenska. Rozšírili sa najmä možnosti štúdia, budovania kariéry, podnikania a cestovania. V období rokov 1990 – 1999 klesol ročný počet narodených detí zo 79-tisíc na 55-tisíc. Až v rokoch 2008 – 2011 došlo k miernemu nárastu počtu narodených detí (tzv. „populačný minibabyboom“). Išlo o odložené pôrody žien z generácie „Husákových detí“, ktoré sa rozhodli mať dieťa po tridsiatke. Tieto deti môžu na trh práce nastupovať už v roku 2030, avšak dá sa predpokladať, že väčšina z nich uprednostní pred prácou štúdium na vysokej škole a reálne na trh práce vstúpia až niekedy po roku 2035. Situácia sa na slovenskom trhu práce ešte výrazne zhorší po roku 2040, keď do dôchodku začne odchádzať druhá silná generácia narodená v rokoch 1975 – 1980.

Pre trh práce v roku 2030 bude viac ako celkový pokles množstva pracovnej sily dôležitá zmena jej vekovej štruktúry. Tá sa posunie smerom nahor. Pre zamestnávateľov to bude znamenať nutnosť prispôsobiť procesy tejto zmene a nasmerovať ich na špecifiká potrieb starších zamestnancov. Zo strany aktívnych politík štátu to predpokladá efektívnu politiku age-managementu.

Počet ekonomicky aktívnych obyvateľov je základným ukazovateľom vyjadrujúcim ponuku pracovných síl. Tá závisí predovšetkým od počtu obyvateľov v produktívnom veku, ktorý sa odvíja od počtu živonarodených detí v horizonte pred 20 – 64 rokmi. To znamená, že v súčasnosti sú v produktívnom veku a tvoria prevažnú časť ponuky na trhu práce osoby, ktoré sa narodili v období rokov 1956 – 2000. V roku 2030 budú prevažnú časť ekonomicky aktívneho obyvateľstva tvoriť osoby narodené v období 1966 – 2010, keď sa narodilo o 347-tisíc detí menej ako v období rokov 1956 – 2000.

Zásadnému poklesu ekonomicky aktívneho obyvateľstva sa tak na Slovensku nevyhneme – tento pokles sa už v skutočnosti začal v roku 2017 a bude pokračovať aj do strategického roka 2030. V tomto roku bude v podmienkach SR o 50-tisíc menej ekonomicky aktívnych osôb ako v súčasnosti. V roku 2050 sa očakáva pokles na úrovni 250 000 osôb. Tento pokles však bude pokračovať aj naďalej až približne do roku 2060, v ktorom začne stagnovať.

Keďže ekonomicky aktívne obyvateľstvo krajiny je hlavným zdrojom pracovnej sily pre trh práce, jeho sústavný pokles bude vytvárať tlak na zamestnávateľov a znižovať lukratívnosť SR z hľadiska ľudského kapitálu. Predovšetkým v dôsledku poklesu ekonomickej aktivity je veľmi pravdepodobné, že v podmienkach SR nebude možné dosahovať výrazne vyššiu zamestnanosť ako v súčasnosti.

Ak sa chce Slovensko vyhnúť problému nedostatočnej náhrady pracovnej sily na trhu práce a rastúcemu ekonomickému zaťaženiu, každé tri roky by mal vzrásť dôchodkový vek o dva roky. Rast dôchodkového veku však nie je udržateľným riešením a nemôže rásť donekonečna. Nehovoriac o fyziologických limitoch ľudského tela, náročnosti niektorých pracovných pozícií a raste sociálneho napätia v spoločnosti. Balansovanie medzi rastom dôchodkového veku, nedostatkom pracovníkov a rastúcim socioekonomickým zaťažením bude jednou z najpálčivejších tém a problémov, ktorým bude SR čeliť najbližších 20 rokov. Práve horizont dvadsiatich rokov je obdobie, v ktorom možno ovplyvniť tento nesúlad prostredníctvom rastu pôrodnosti. Ak sa teda neprijmú opatrenia riešiace tento problém už dnes, negatívna situácia a prakticky nezvládnuteľný tlak na verejné financie a sociálny systém bude pokračovať. Tento tlak môže v konečnom dôsledku vyústiť do kolapsu sociálneho systému v SR.

Automatizácia a náhrada ľudskej pracovnej sily nie je novým fenoménom

V modernej dobe sa automatizačné procesy začali už počas priemyselnej revolúcie. Vnímanie dôsledkov týchto procesov sa však s Priemyslom 4.0 výrazne zmenilo. V minulosti automatizácia spôsobovala vo väčšej miere nárast nezamestnanosti. V súčasnej ére digitalizácie to môže byť iné. Analýzy ukazujú, že s rastom ekonomiky sa budú vytvárať nové pracovné príležitosti pre tých, ktorí prišli o zamestnanie z dôvodu automatizácie. Technologický pokrok teda celkovo nespôsobí zánik väčšieho množstva pracovných miest, ale výrazne zmení požiadavky na potrebné zručnosti pracovnej sily. Platí, že čím rýchlejšie technológie napredujú, tým ťažšie bude pre pracovnú silu prispôsobovať sa zmenám. Na základe skúseností z predchádzajúcich priemyselných revolúcií možno s istotou povedať, že štrukturálna zmena pracovnej sily spôsobená Priemyslom 4.0 je nevyhnutná, ale netreba zabúdať na fakt, že zatiaľ každá priemyselná revolúcia priniesla zvýšenie efektivity a produktivity.

Podľa medzinárodných štúdií (McKinsey & Company: The top trends in tech a Accenture, Technology Vision 2020 a 2021) dnes možno automatizovať 50 % všetkých úloh súvisiacich s vplyvom technológie. Existuje iba niekoľko pracovných miest (menej ako 5 %), ktoré pozostávajú z úloh, ktoré nemožno automatizovať vôbec. Predpokladá sa, že v 60 % zamestnaní môže až jednu tretinu úloh nahradiť technológia. Rozsah úloh, ktoré by bolo potenciálne možné automatizovať, sa postupne rozširuje a čoraz viac zahŕňa úlohy, ktoré nie je možné ľahko klasifikovať, ako napríklad získavanie informácií, rozpoznávanie vzorcov či tvorba prognóz. Zariadenia podporujúce umelú inteligenciu si osvojili schopnosť učiť sa a zlepšovať sa na základe predošlej skúsenosti, aby tak vykonávali široké spektrum úloh bez naprogramovania. Deje sa tak vďaka strojovému učeniu a neustále sa rozširujúcemu zberu údajov zo všetkých oblastí života.

Možnosť skutočnej automatizácie práce závisí od množstva vzájomne súvisiacich faktorov, ktoré siahajú ďaleko nad rámec samotnej technickej uskutočniteľnosti automatizácie. Prognózovanie potenciálu automatizácie práce vyžaduje čo najpresnejší odhad budúceho dopytu po tovare a službách, organizácie výrobných procesov, intenzity zavádzania technológií, kultúrnych a inštitucionálnych faktorov a zmien spotrebiteľských preferencií.

Najväčší vplyv automatizácie sa očakáva vo výrobnom sektore (s odhadovanou automatizovateľnosťou 45 %), sektor veľkoobchodu a maloobchodu má tiež vysoký odhad automatizácie na úrovni 34 % (s mediánom podielu zamestnanosti 14 %), zatiaľ čo zdravotníctvo a sociálna práca má relatívne nižší potenciál automatizácie na úrovni 21 % (s mediánom podielu zamestnanosti 11 %). Vzhľadom na priemyselné ladenie Slovenska sa teda prirodzene očakáva v našich podmienkach najvyšší vplyv automatizácie.

Potenciálna miera automatizácie sa výrazne líši v závislosti od povolania. Operátorov strojov a montážnych pracovníkov by automatizácia mohla do roku 2030 ohroziť až vo viac ako 60 % prípadov, zatiaľ čo špecialistov a riadiacich pracovníkov asi v 10 % prípadov. Tieto variácie vyplývajú z rôznych druhov úloh vykonávaných v rôznych povolaniach a z rôznych požiadaviek na kvalifikáciu. Miera automatizácie povolaní sa zvyčajne líši v jednotlivých odvetviach. Jedno povolanie môže vykazovať rôznu mieru automatizácie v rôznych odvetviach a krajinách v závislosti od faktorov, ako je priemerná úroveň vzdelania pracovníkov, postup deľby práce a špecializácia.

Potenciálne riziko automatizácie sa výrazne líši aj z hľadiska pohlavia a veku. Muži môžu čeliť vyššiemu riziku automatizácie (34 %) ako ženy (26 %) z dlhodobého hľadiska, pretože je pravdepodobnejšie, že muži sú zamestnaní v odvetviach s vyšším podielom manuálnej práce, ako je výroba (13 %) a doprava a skladovanie (6 %), kde sa očakáva vyššia miera budúcej automatizácie. Mladí muži s nízkym vzdelaním čelia v priemere najvyššiemu dlhodobému riziku z hľadiska automatizácie (nad 50 %).

Zaostávame v digitálnych zručnostiach, čím oslabujeme konkurencieschopnosť Slovenska

Slovensko v roku 2021 (aktuálne k 12. novembru 2021) obsadilo v indexe digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) 22. miesto spomedzi 27 členských štátov EÚ. Zostáva na rovnakej pozícii ako v roku 2020. Nachádzame sa tesne pod priemerom EÚ v rámci ukazovateľov v oblasti ľudského kapitálu. 54 % Slovákov má aspoň základné digitálne zručnosti a 27 % má nadpriemerné digitálne zručnosti v porovnaní s priemerom EÚ (56 % a 31 %). 52 % malých a stredných podnikov má aspoň základnú úroveň digitálnej intenzity, čo je pod priemernou hodnotou EÚ (60 %). 15 % slovenských podnikov využívalo aspoň dve technológie umelej inteligencie (UI) v porovnaní s 25 % v EÚ. Počet podnikov využívajúcich napr. elektronické faktúry je 16 %, čo je výrazne pod priemerom EÚ v hodnote 32 %. Väčšina ukazovateľov pre oblasť digitálnych verejných služieb je nižšia ako priemer EÚ s výnimkou 68 % podielu používateľov elektronickej verejnej správy v roku 2020 v porovnaní so 64 % v EÚ. Celkovo je pokrok Slovenska v monitorovaných oblastiach obmedzený. Verejnými finančnými prostriedkami vynaloženými na stimuláciu digitálnej transformácie sa nie vždy dosiahol požadovaný účinok. Treba konštatovať, že digitalizácia vzdelávania nedosahuje svoj potenciál, pretože školám, učiteľom a žiakom chýbajú zručnosti a nástroje. Musí sa zlepšiť pokrytie rýchlym širokopásmovým pripojením a sieťou s veľmi vysokou kapacitou, pretože ide o prekážku širšieho využívania digitálnych technológií a služieb.

Jedna tretina aktívnej pracovnej sily EÚ nemá žiadnu alebo má len veľmi nízku úroveň digitálnych zručností. Európski zamestnávatelia upozorňujú, že vysoký podiel pracovníkov nie je pripravený reagovať na rastúci dopyt po digitálnych zručnostiach. Približne 90 % zamestnaní v súčasnosti vyžaduje digitálne zručnosti. Tie môžu vykompenzovať nedostatok formálne vyššej odbornej kvalifikácie, naopak to však neplatí. V budúcnosti bude nevyhnutná minimálne stredná úroveň digitálnych zručností, zároveň sa však vo viac ako polovici členských štátov EÚ očakáva nesúlad v oblasti pokročilých digitálnych zručností v období do roku 2030.

Očakáva sa, že aj napriek pozitívnemu vývoju v posledných rokoch sa bude v EÚ priepasť medzi dopytom a ponukou odborníkov na IKT naďalej zväčšovať. Európa môže v dôsledku rastúceho využívania digitálnych technológií v rozhodujúcich odvetviach, akými sú doprava, energetika, zdravotníctvo a financie, očakávať nedostatok kvalifikovaných odborníkov, ktorí by mohli pomôcť pri riešení nových digitálnych trendov, ako je napríklad rastúci počet kybernetických útokov.

Jedným zo spôsobov zabezpečenia súladu požadovaných zručností s potrebami trhu práce by mohlo byť lepšie informovanie študentov o potrebách trhu práce prostredníctvom poskytovania včasných analýz budúceho vývoja na trhu práce a relevantnejších informácií, napr. v podobe prehľadu zamestnanosti či sledovania uplatnenia absolventov. V prípade SR sa ako účinný nástroj javia verejne dostupné webové stránky www.sustavapovolani.sk, www.uplatnenie.sk a www.trendyprace.sk.

Brain drain v slovenských podmienkach

Až 18 % maturantov odchádza študovať do zahraničia, z toho 70 % do Českej republiky. Odchádzajú nám tí najlepší – viac ako polovica z 10 % najúspešnejších maturantov z matematiky, ktorí predstavujú kľúčový pilier budúcej digitálnej ekonomiky. V súčasnosti máme približne 330-tisíc občanov Slovenska žijúcich v zahraničí. Podľa údajov z centrálneho registra poistencov má vyše polovica z nich menej ako 30 rokov. Veľká časť z nich sa už na Slovensko nikdy nevráti a ich deti budú vyrastať v zahraničí. Ak by sme teda chceli udržať súčasný stav populácie vo veku 20 – 64 rokov, museli by sme výrazne zvýšiť ročný prílev imigrantov. No v rámci prílevu migrantov je dôležité hovoriť nielen o potrebnej kvantite, ale aj o náležitej kvalite. Pri porovnaní počtu cudzincov zamestnaných na Slovensku v štruktúre dosiahnutého vzdelania s počtom slovenských občanov krátkodobo emigrujúcich za prácou nie je bilancia priaznivá. Na Slovensko prichádzajú zahraniční pracovníci zväčša s nízkou kvalifikáciou, pričom obsadzujú pracovné pozície, o ktoré nemajú Slováci záujem. Naopak, zväčša vysokokvalifikovaní Slováci odchádzajú za prácou na západ od nás.

Existujú riešenia?

TREXIMA Bratislava zabezpečuje pod koordináciou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR riadenie a implementáciu významného národného projektu Sektorovo riadenými inováciami k efektívnemu trhu práce v SR. Ide o jedinečné riešenie spájania odborníkov na trhu práce, ľudských zdrojov a systém celoživotného vzdelávania, ktoré na základe inovačných trendov navrhuje zmeny v príprave našich občanov na prácu. V projekte pracuje viac ako 900 odborníkov zo všetkých odvetví nášho hospodárstva a spoločnými silami navrhujú napr. zmeny obsahu vzdelávania na základných, stredných a vysokých školách, určujú priority vzdelávania dospelých a snažia sa prepájať odborníkov sveta práce a vzdelávania. Webová platforma www.sustavapovolani.sk pomáha laickej aj odbornej verejnosti zorientovať sa najmä v inováciách, ktoré zásadným spôsobom menia a budú meniť trh práce, požadované odborné vedomosti, zručnosti a kompetencie potrebné na výkon zamestnania. V tomto projekte funguje 24 sektorových rád, ktoré spracovali unikátne sektorové stratégie rozvoja ľudských zdrojov. V nich detailne analyzujú stav pracovnej sily v sektore a navrhujú konkrétne opatrenia na riešenie jej nedostatku a zvýšenia kvality v horizonte 2030. Plné verzie stratégií aj ich manažérske zhrnutia sú odborníkom k dispozícii na stránke www.sustavapovolani.sk.

Cieľom budúceho obdobia z pohľadu kvality ľudských zdrojov pre trh práce je určite zvyšovanie úrovne kompetencií a kvalifikácie, uznávanie výsledkov neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa, ďalšie flexibilné vzdelávanie dospelých formou cielenej rekvalifikácie, upskillingu a reskillingu v súlade s inovačnými trendmi na trhu práce. Hlavnými protagonistami zmeny však budeme my sami, pretože každý z nás musí vziať svoju budúcu adaptabilitu na zmenené podmienky na trhu práce do vlastných rúk a iniciovať kladný vzťah k učeniu a zmenu v sebe samom.

PaedDr. Lucia Lednárová Dítětová, MBA
manažérka úseku trhu práce a ľudských zdrojov
TREXIMA Bratislava, spol. s r. o.
ditetova@trexima.sk