Logistika 4.0 je v širšom slova zmysle o plánovaní využívania podporných technológií na skladovanie surovín, polotovarov a hotových výrobkov s cieľom splniť požiadavky zákazníka. Tiež opisuje dosah a účinky Priemyslu 4.0 na oblasť dopravy a logistiky.
Logistika 4.0 v užšom slova zmysle zahŕňa komplexnú informatizáciu logistického priemyslu so všetkými jeho účastníkmi a objektmi. Jej primárnym cieľom je vytváranie sietí a integrácia logistických procesov mimo obchodných spoločností a výrobných zariadení aj v rámci nich.
Logistika 4.0 spája procesy, objekty a partnerov v dodávateľskom reťazci, ako sú dodávatelia, výrobcovia, poskytovatelia logistických služieb, predajcovia a zákazníci. To sa deje pomocou informačných a komunikačných technológií, ako je napríklad internet vecí, na zvýšenie efektívnosti a účinnosti logistiky. Zámerom je zvýšiť transparentnosť, automatizáciu a rýchlosť procesov, znížiť chyby a zvýšiť flexibilitu prostredníctvom individualizovaných služieb a produktov.
Technologické komponenty, na ktorých je založená Logistika 4.0, sú inteligentné procesy a objekty, ktoré sa samy organizujú a riadia. Komunikujú medzi sebou, navzájom sa učia, monitorujú, rozhodujú, hlásia podmienky prostredia a riadia logistické procesy. Takto tvorí Logistika 4.0 základ holistického riadenia digitálneho dodávateľského reťazca.
Ako funguje Logistika 4.0?
Zavádzanie Logistiky 4.0 nie je o jednorazovom naplánovaní a následnom udržiavaní systému v rovnakej podobe po celý čas jej používania. Neustále sa učí nové veci, neustále sa prispôsobuje novým požiadavkám, a preto sa neustále implementuje.
Logistika 4.0, ako už bolo naznačené, sa zameriava na používanie nových, inovatívnych technológií, ako je napríklad riadenie dodávateľského reťazca na základe prognózy, tvorba cien na základe strojového učenia alebo optimalizácia pomocou umelej inteligencie. Pomocou týchto a ďalších nových technológií možno optimalizovať nasledujúce kľúčové logistické údaje, ako je spoľahlivosť dodávky, kvalita dodaného tovaru, flexibilita doručenia, možnosť dodávky a úroveň služieb.
Aby bolo možné dosiahnuť tento cieľ, musia spoločnosti vytvoriť a implementovať nové koncepty plánovania, riadenia a monitorovania informačných a materiálových tokov v Logistike 4.0, pričom treba zahrnúť všetky úrovne podnikovej logistiky do digitálnej transformácie a identifikovať vhodné technológie na optimalizáciu.
Automatizácia riadenia skladových zásob
Prebytočné zásoby na sklade, množstvo rôznych druhov tovaru a zložitý prístup k relevantným a aktuálnym informáciám sú najbežnejšími dôvodmi modernizácie a automatizácie riadenia skladových zásob, teda najčastejšími dôvodmi zavádzania princípu Logistiky 4.0. Samotná implementácia Logistiky 4.0 vyžaduje, aby bola zaručená správna identifikácia materiálov a tovaru, ako aj presúvanie zásob do/zo skladu. Generovanie a reprezentácia údajov v reálnom čase môžu začať riešiť problémy, ktoré trápia modernú logistiku. Okrem zhromažďovania a analýzy údajov je užitočná aj optimálna automatizácia riadenia skladových zásob a priestorových možností.
Cieľom je transformácia nekontrolovaného skladu na kontrolovaný, a to pomocou mobilných technológií na holistickú komunikáciu, priemyselného internetu vecí, digitálnych dvojčiat a umelej inteligencie. Ide o technológie, ktoré umožňujú dynamické riadenie procesov v sklade s možnosťou inteligentného prispôsobenia sa aktuálnemu dopytu na základe viacerých kritérií, ako je napríklad obsadenie skladovacích priestorov, miera obratu tovaru alebo materiálu či sezónnosť.
Eliminácia ľudských zásahov do riadenia skladu by mohla byť poslednou fázou digitalizácie riadenia skladu. Napríklad by mohlo ísť o autonómny sklad s infraštruktúrou postavenou na mieru, ktorý by zahŕňal roboty, autonómne vozidlá, inteligentné zabezpečovanie objednávok a pod.
Trendy v logistike a dodávateľskom reťazci
Súčasný stav logistiky a dodávateľského reťazca identifikuje niekoľko problémov: nedostatok informácií o pôvode tovaru, nedostatok informácií v reálnom čase, nízka úroveň sledovania, veľké množstvo dokumentov v papierovej podobe, nedostatok transparentnosti a s tým súvisiaca nedôveryhodnosť zúčastnených strán, riziko neuhradenia faktúry a riziko nesplnenia podmienok uzatvorenej zmluvy. Blockchain je kľúčovým trendom v dodávateľskom reťazci, ktorý má potenciál zvýšiť efektívnosť a kvalitu ponúkaných služieb. Zmluvné vzťahy v dodávateľskom reťazci založenom na blockchaine by boli upravované prostredníctvom inteligentných zmlúv (angl. Smart Contract). V inteligentných zmluvách sú zmluvné podmienky napísané v počítačových programoch a automaticky vykonané, keď sa vopred definované podmienky splnia. Inteligentné zmluvy pozostávajú z transakcií, ktoré sú ukladané, rozširované a aktualizované v distribuovanom blockchaine. Ich výhodou je znižovanie rizík. Keďže fungujú na princípe blockchainu, nemožno ich meniť. Všetky transakcie sú uložené v blockchaine a následne duplikované do celej siete, kde ich možno kontrolovať a sledovať. Tým sa zvýši pravdepodobnosť odhalenia podvodov. Ďalšou výhodou je zníženie nákladov na správu a služby a zvýšenie efektívnosti obchodných procesov.
K blockchainu sa pridáva aj internet vecí, ktorý hrá v logistike dôležitú úlohu, pretože nástroje IoT sú schopné prenášať údaje cez ľubovoľnú sieť, môžu monitorovať ľudí, zamestnancov a vybavenie a zároveň zaisťovať ich bezpečnosť a ochranu. Umožňuje manažérom preskúmať a pochopiť prebiehajúce činnosti v podniku, napríklad výkon strojov a zariadení, spotrebu energie, podmienky prostredia, stav zásob a tok materiálov v ktoromkoľvek okamihu. Okrem toho môže IoT predvídať aj bezprostredné problémy a prekážky, ktoré môžu brániť rozvoju ďalších aspektov logistického priemyslu.
V posledných rokoch začal logistický priemysel do svojich prevádzok integrovať riešenia automatizácie a umelej inteligencie vrátane inteligentnej dopravy a plánovania trás a dopytu. Konkrétne môže ísť o doručovacie drony, AGV vozíky, systémy automatizovaného doskladňovania zásob či softvér na prediktívnu optimalizáciu.
Okrem automatizácie a digitalizácie je často objavovanou témou v diskusiách spojených s dodávateľskými reťazcami zelená logistika. Udržateľné modely sú prospešné pre celú spoločnosť a chránia životné prostredie a prírodné zdroje, tiež sa stávajú nákladovo efektívnymi a zlepšujú lojalitu zákazníkov. Trendy ukazujú, že široká zákaznícka základňa sa v súčasnosti posúva smerom k celkovo ekologickejšiemu obchodnému modelu.
Príklady z praxe
Swisslog je globálna spoločnosť so švajčiarskymi koreňmi, ktorá sa špecializuje na automatizáciu logistiky skladov a distribučných centier. Využíva inteligentné systémy na riadenie skladových zásob, ako je SynQ, ktorý ponúka nástroje virtuálnej a rozšírenej reality operátorom. Využíva tiež Business Intelligence na optimalizáciu výkonnosti a predpovedanie budúcnosti. Navyše robotický uchopovač ItemPiQ deteguje body uchopenia neznámych predmetov prostredníctvom inteligentného systému videnia. Po rozpoznaní produktu sa použije jeden zo štyroch spôsobov uchopenia predmetu tak, aby sa nepoškodil.
Spoločnosť Intel je najväčší svetový výrobca čipov a procesorov pre počítače. Po uvedení svojho nízkonákladového čipu Atom na trh potrebovala výrazne znížiť výdavky dodávateľského reťazca. Pri stodolárových čipoch boli náklady na dodávateľský reťazec okolo 5,50 dolárov, čo je pri nízkonákladovom čipe za približne 20 dolárov neúnosné. Clo znížiť nedokázali, zredukovali množstvo obalového materiálu. Intel dokázal optimalizáciou skladových zásob znížiť náklady dodávateľského reťazca o viac ako 4 doláre za jeden čip, čo je oveľa prijateľnejšia sadzba ako pôvodná cena 5,50 dolárov, a to vďaka výrobe na objednávku.
Zdroje
[1] 7 Mini Case Studies: Successful Supply Chain Cost Reduction and Management. Logistics Bureau. [online]. Publikované 25. 5. 2019. Citované 9. 3. 2021.
[2] Mahnken, D.: Supply chain: 5 trends that will be important in 2021. Saloodo. [online]. Publikované 9. 2. 2021. Citované 9. 3. 2021.
[3] Logistics 4.0 and smart supply chain management in Industry 4.0. i-SCOOP. [online]. Citované 9. 3. 2021.
[4] Logistics: under the influence of Industry 4.0. Essentra Components. [online]. Publikované 17. 12. 2020. Citované 9. 3. 2021.