Ďalším typom je napríklad Live Explorer, aplikácia ktorú vyvinuli vo Frauhofer MEVIS. Táto je určená pre operujúcich lekárov a poskytuje im vedenie a pomoc za pomoci rozšírenej reality v reálnom čase. Kamera zariadenia filmuje pečeň a pomocou rozšírenej reality prenáša plánované chirurgické rezy na orgán. Navyše softvér tejto aplikácie dokáže reagovať v reálnom čase (napr. upraviť plán rezov podľa pohybu ciev, ktoré systém trvale sleduje. Uvedené možnosti presahujú schopnosti systému MARTA (popisovaného v predchádzajúcej časti seriálu) z hľadiska poskytovania obsahovo-orientovaných informácií. V prípade, že tento typ aplikácie bude zo strany lekárov prijatý pozitívne, je možné, že sa bude ešte upravovať tak, aby bol použiteľný aj pre iné odbory chirurgie.
Obzvlášť v nebezpečných situáciách je dôležité mať po ruke správne informácie. Aj preto je jedným z najväčších investorov do rozšírenej reality armáda. Jednou z aplikácií z tejto oblasti je aj helma Q-Warrior. Tento prvok rozšírenej reality je určený poskytovať vojakom podporu vyhodnotenia situácie, rozlíšenie medzi vlastnými a nepriateľmi, nočné videnie a rozšírenú schopnosť vzdialene riadiť malé zariadenia. Helma prenáša podrobné údaje o polohe každého, kto ju má nasadenú, čo systému umožňuje zbierať, mapovať a zdieľať informácie a polohu na bojisku a počas prieskumu v reálnom čase. Umožňuje dobrý výhľad vpred. Podobné systémy by sa mali vyvinúť aj pre iných profesionálov pracujúcich v nebezpečných prostrediach, ako sú napr. požiarnici a polícia.
Simulácia kombinovanej reality – skúmanie virtuálneho v reálnom
Zatiaľ čo doteraz popísané príklady rozšírenej reality poskytovali statické digitálne informácie, nasledujúca časť sa bude venovať ešte pokročilejším systémom. Tieto tzv. simulácie kombinovanej reality umožňujú používateľovi dynamické prispôsobovanie alebo zmeny virtuálnych objektov skutočnému prostrediu.
Jedným z najžiarivejších príkladov je najnovší katalóg spoločnosti Ikea. Táto aplikácia rozšírenej reality, ktorú vyvinula spoločnosť Metaio, dovoľuje používateľom použiť ich mobilné zariadenia na „umiestnenie“ zdigitalizovaných kusov nábytku do svojich skutočných obývačiek, vďaka čomu si veľmi jednoducho a rýchlo otestujú, či rozmery, štýl a farba nábytku budú sedieť do zvoleného priestoru. Táto aplikácia takisto umožňuje zmeniť veľkosť a farbu každého kusu nábytku.
Aplikácia spoločnosti Uniqlo s názvom Magic Mirror ponúka osobnejší zážitok z využitia rozšírenej reality. Aplikácia bola prvýkrát predstavená v roku 2012 v obchode spoločnosti Uniqlo v americkom San Franciscu. Veľké zrkadlo rozpozná veľkosť nakupujúceho a vyberie rôzne druhy oblečenia, vďaka čomu si nakupujúci nemusí sám skúšať rôzne veľkosti a farby. Nakupujúci jednoducho zoberie nejaký kus oblečenia a postaví sa pred zrkadlo; dotyková obrazovka následne vyzve nakupujúceho, aby vybral ďalšie dostupné odtiene a spätne zobrazí upravený výber.
Ďalšia aplikácia s názvom Mixed Reality System (MREAL) od Canon podporuje proces návrhu tým, že umožňuje bezproblémové zlučovanie 3D modelov generovaných počítačom s objektmi skutočného sveta v skutočnom prostredí. MREAL navyše umožňuje viacerým používateľom pracovať spoločne a simultánne nad kompletným návrhom výrobku. Systém možno použiť na analýzu ako budú prvky reálneho prostredia pasovať spolu s novo navrhnutými. To je možné vďaka vytvoreniu 3D modelu tak existujúcich ako aj nových prvkov a tie potom spojiť dohromady. Napríklad existujúce sedadlo automobilu možno zakomponovať do premietnutého virtuálneho návrhu nového auta. Vďaka tomu, že MREAL sprostredkúva zmiešanú realitu, používateľ môže sedieť na skutočnom sedadle a vidieť tak skutočné prostredie mimo auta ako aj digitálnu podobu jeho interiéru, vrátane novo navrhnutej palubnej dosky či volantu.
Ďalšia aplikácia rozšírenej reality, tento krát z priemyselného prostredia, sa využíva u výrobcu lietadiel Airbus. Tento spolupracoval na vývoji aplikácie MiRA (Mixed Reality Application) už v roku 2009. Uvedená aplikácia zvyšuje produktivitu výrobných liniek vďaka použitiu rozšírenej reality na skenovanie častí a odhaľovanie chýb. MiRA, ktorá sa skladá z tablet PC a špeciálne vyvinutej sady snímačov a softvéru, znížila v prípade modelu lietadla A380 čas potrebný na kontrolu desiatok tisíc konzol v trupe z pôvodných 300 hodín na neuveriteľných 60 hodín. Navyše, neskoré odhalenie poškodených, chybne umiestnených alebo chýbajúcich konzol sa znížilo o 40% [5].
Posledný príklad z kategórie, ktorú prezentujeme v tejto časti seriálu, dáva tušiť, čo by sme zo strednodobého hľadiska mohli od rozšírenej reality očakávať. Hacker z Japonska používa dostupný 3D model a lacné snímače pohybu pre „zabezpečenie rande“ v priestore rozšírenej reality s populárnou virtuálnou japonskou pop hviezdou Hatsune Miku. Vo videu ukazuje, ako sa s Miku prechádza v reálnom parku a ako Miku dokáže rozpoznať a reagovať na skutočné objekty (napr. sedieť v skutočnom kresle). Softvér umožňuje dotýkať sa virtuálnej popovej hviezdy (napr. dotýkať sa jej kravaty alebo hlavy). Napriek tomu, že táto aplikácia je zjavne senzáciou, je to niečo viac ako len výstrelok. Prináša myšlienku, že ľudia môžu byť sprevádzaní virtuálnymi spoločníkmi, ktorí dokážu v prípade potreby poskytnúť pomoc (napr. pri lekárskych alebo technických zákrokoch, alebo ako človeku podobné rozhranie pre každodenné digitálne úlohy, ako napr. správa osobného kalendára, zápiskov či kontaktov).
Literatúra
Zdroj: Glockner, H., Jannek, K., Mahn, J., Theis, B.: Augmented Reality in Logistic, Cahnging the way we see logistic – a DHL perspective, 2014
Seriál je publikovaný so súhlasom autorov a spoločnosti DHL
© DHL Customer Solutions & Innovation
Pokračovanie v ďalšom čísle.