Ako ukázal Verhulst, tieto dva činitele možno simulovať jednoduchými matematickými funkciami; J. M. Feigenbaum metódou tzv. renormalizačnej grupy dokázal, že výsledky získané takýmto postupom majú všeobecnú platnosť bez ohľadu na to, aký konkrétny tvar tieto funkcie majú. To poskytuje šancu na získanie možnosti praktického prognózovania vývoja podnikov pre konkrétne typy manažmentu; napríklad aká veľká dotácia je potrebná, aby sa naštartoval upadajúci podnik. Ukazuje sa, že príliš intenzívny manažment dokáže podnik poškodiť. Zaujímavý záver je tiež, že jednorazová dotácia do podniku nezvýši jeho konečné výsledky, iba urýchli ich dosiahnutie.
S pokusmi o používanie kvantitatívnych matematických metód v oblasti ekonómie a manažmentu sa v poslednom čase stretávame veľmi často (pozri napr. práce [1 – 4]). Išlo v nich predovšetkým o objasňovanie dosť záhadných ekonomických „oscilácií“ (napr. v prácach [5 – 8]), ba aj o snahy o koncipovanie samostatnej interdisciplíny pod názvom ekonofyzika (napr. v práci [9]). Mimoriadnu pozornosť venovala týmto trendom najmä prudko sa rozvíjajúca vedná oblasť s názvom synergetika, ktorú oficiálne koncipoval H. Haken (pozri napr. práce [10, 11]). Aj v našej literatúre sa už objavili publikácie s takýmto zameraním – svedčia o tom napr. publikácie [12, 13].
....
Celý článok si môžete prečítať v Dokumentoch na stiahnutie.
prof. RNDr. Július Krempaský, DrSc.
Slovenská technická univerzita v Bratislave
Fakulta elektrotechniky a informatiky
Ústav jadrového a fyzikálneho inžinierstva
julius.krempasky@stuba.sk
Ing. Ľuboš Polakovič, PhD.
LOTES Centrum, Bratislava
lubos.polakovic@lotescentrum.com