Digitalizácia priemyselných firiem je predmetom jednej z nosných iniciatív Európskej komisie Digital Europe. Táto iniciatíva, ktorá sa premietla aj do Plánu obnovy, je reakciou na nespornú krízu, do ktorej sa ekonomika EÚ dostáva tým, že zaspala raketový nástup digitálnych technológií v USA a Číne. V dôsledku toho spoločný trh EÚ nedokázal v minulých dekádach ufinancovať investične extrémne náročné budovanie tovární na čipy, pričom taká malá krajina ako Taiwan to dokázala.

Počnúc 90. a pomileniálnymi rokmi, keď sa informačné technológie zo západu u nás stali dostupnejšími, sa digitálne technológie menia rýchlym tempom. Zmenili nielen výrobu, ale v mnohých firmách aj ich obchodný model (predaj, servis, riadenie). Inžinieri, ktorí končili VŠ štúdium kybernetiky, automatizácie alebo mechatroniky pred 20 – 15 rokmi, ako aj mnohí mladší inžinieri síce rozumejú účelu týchto technológií (napr. PLC, CAD, MES), ale plný potenciál vyplývajúci z ich integrácie, doplnenia o senzory, strojové učenie, moderné roboty, analýzu big data, nedokážu posúdiť (česť výnimkám).

Aký je stav v slovenských firmách?

Každoročný prieskum postupu digitalizácie v slovenskom priemysle, ktorý vykonáva priemyselný klaster Industry4UM v stovkách slovenských firiem, jasne ukazuje nasledujúce skutočnosti:

  • manažéri firiem síce deklarujú, že digitalizácii pripisujú veľký potenciál a považujú ju za dôležitú,
  • ale na otázky, či majú spracovanú stratégiu (alebo aspoň plán) digitalizácie, resp. vytvorený tím, ktorý by na digitalizácii firmy pracoval, odpovedajú spravidla negatívne alebo vyhýbavo.

Pritom vo firmách so zahraničným kapitálom je situácia omnoho lepšia ako vo firmách slovenských vlastníkov.

Príčin tohto stavu je niekoľko:

  1. Digitalizácia výroby (vrátane logistiky, predaja a nákupu, servisu atď.) prináša početnejšie benefity výrobcom finálnych výrobkov alebo aspoň komplexnejších výrobkov ako výrobcom komponentov alebo pasívnych výrobkov neobsahujúcich žiadnu aktívnu funkcionalitu. Dôvodom je to, že inovácie obchodných modelov sú často založené na využití dát, ktoré generujú inteligentné výrobky.
  2. Štruktúra priemyslu na Slovensku sa vyznačuje malým podielom výrobcov finálnych produktov a veľkým podielom výrobcov komponentov alebo relatívne jednoduchých výrobkov. Označenie „relatívne jednoduchý výrobok“ neznamená, že jeho výroba je jednoduchá. Znamená, že funkcionalita výrobku je jednoduchá a pri jeho použití spravidla nevznikajú žiadne dáta o jeho využití.
  3. Postavenie subdodávateľa komponentov znamená spravidla obrovský tlak na cenu a dodacie termíny a evokuje taký spôsob myslenia, v ktorom dlhšia návratnosť investície do inovácií okamžite ubíja chuť inovovať. Manažéri sa topia v operatívnom riadení a potrebu inovácií spravidla ignorujú.

Katedry kybernetiky sú dôležité pre dosiahnutie zmeny

Na podujatí Kybernetika 2021, na ktorom sa v polovici septembra 2021 zišli zástupcovia troch slovenských technických univerzít z odboru kybernetika, odznela prednáška, ktorá prítomným na príklade zo Švédska ukázala, ako systematicky rozvíjať know-how priemyselných inžinierov v oblasti digitálnych technológií. Veľké technologické firmy vo Švédsku (ako sú napr. Scania, Volvo, ABB, SAAB Aerospace, Sandvik či SKF) asi pred šiestimi rokmi iniciovali vznik národnej platformy Priemyslu 4.0 s názvom PRODUKTION 2030. Dnes má táto platforma asi 300 členov z radov švédskych priemyselných firiem. Platforma dostala mandát na realizáciu niekoľkých dlhodobých programov podporujúcich digitalizáciu švédskych firiem. Patria sem grantové schémy na podporu výskumu zameraného na potreby výroby, národný program podpory doktorandského štúdia zameraného na zadania súvisiace s potrebami priemyselných firiem a v neposlednom rade vzdelávací program INGENJÖR 4.0.

Čo je INGENJÖR 4.0?

Ide o celoštátny koordinovaný program získavania, resp. zvyšovania potrebných zručností (upskilling/reskilling) inžinierov z priemyslu, orientovaný na digitálne technológie využívané v priemysle. Výučba je zameraná na to, aby absolventi získali prehľad o najmodernejších digitálnych technológiách, spôsobe ich nasadenia, manažmente procesu digitalizácie a hlavných benefitoch digitalizácie pre firmy.

Táto výučba rozhodne nenahrádza detailné školenia spojené s nasadzovaním konkrétnych digitálnych systémov. Absolventi by sa však mali stať relevantnými partnermi firemných manažérov pri koncipovaní digitalizačných projektov a ich realizácií. Výsledkom má byť to, aby inžinieri, ktorí už svoju firmu dobre poznajú, poznali aj možnosti jej zásadnej modernizácie cestou digitalizácie.

Koncept programu na objednávku platformy PRODUKTION 2030 vypracovala špičková Chalmers University v Göteborgu. Následne táto univerzita spolu s ďalšími 13 švédskymi technickými univerzitami vytvorili organizáciu Swedish Production Academy, ktorá koordinuje ich účasť na programe. Aby bolo možné dosiahnuť vysokú úroveň vzdelávania, bolo potrebné, aby sa univerzity špecializovali na konkrétne oblasti digitalizácie. Následne sa podieľali na vypracovaní výučbového obsahu rozdeleného na 16 modulov. Na financovaní tejto prípravy sa významne podieľala aj švédska štátna inovačná agentúra VINNOVA. Následne jednotlivé univerzity prevzali odbornú gesciu nad jednotlivými výučbovými modulmi.

Vzdelávací program INGENJÖR 4.0 je moderný nielen svojím obsahom, ale aj spôsobom vzdelávania. Kurzy prebiehajú formou tzv. zmiešaného vyučovania (blended learning). Základ tvoria webináre, nahraté prednášky, cvičenia doplnené o tzv. reflexie, úvahy, ktorých účelom je vytvoriť spojenie medzi novými technológiami a východiskovou situáciou vo firme účastníka kurzu. Kladie sa tiež dôraz na tímovú spoluprácu účastníkov kurzu.

Celý vzdelávací obsah je v angličtine. Každý zo 16 modulov sa dá absolvovať samostatne a trvá päť týždňov po štyroch hodinách aktivít. Tento rozsah bol zvolený preto, aby firmy nemali problém s príliš dlhou neprítomnosťou inžiniera. Pre firmy zamestnávajúce menej ako 50 zamestnancov je vyslanie inžiniera na kurz bezplatné. Väčšie firmy platia cca 200 eur za inžiniera a modul. Moduly sa uvádzajú do výučby postupne, posledné sa začnú vyučovať začiatkom r. 2022.

Kvalitu výučby a výučbového obsahu dôkladne preverili inžinieri jednej z najvyspelejších švédskych firiem (Volvo). Niektoré globálne švédske firmy využívajú vzdelávací program aj na svoje interné vzdelávanie v rôznych krajinách.

Na pozadí programu je prirodzene odhodlanie švédskeho priemyslu udržať zamestnanosť švédskych inžinierov aj v podmienkach silnej automatizácie, robotizácie a uplatnenia umelej inteligencie a strojového učenia. Je to súčasne predpoklad udržania významnej časti výroby švédskych firiem vo Švédsku, čo je s ohľadom na vysoké personálne náklady a daňové zaťaženie v krajine podmienkou udržania švédskeho sociálneho zázraku a tým aj spoločenského zmieru.

Je ING 4.0 relevantný pre slovenský priemysel?

Priemyselný klaster Industry4UM v spolupráci so Slovenskou inovačnou a energetickou agentúrou (SIEA) podnikajú kroky na vytvorenie podmienok zavedenia podobného vzdelávacieho programu na Slovensku. Aby bola táto snaha úspešná, treba dosiahnuť konsenzus nasledujúcich subjektov:

  • štátu reprezentovaného MH SR (SIEA je v pôsobnosti MH SR),
  • priemyslu reprezentovaného priemyselnými zväzmi – vedieme dialóg s APZD,
  • technických univerzít SR,
  • firiem, ktoré sa s myšlienkou stotožnia, budú ochotné podieľať sa na prípravných aktivitách a následne budú posielať svojich inžinierov na kurzy.

Zatiaľ sú reakcie zo všetkých spomínaných okruhov pozitívne. Švédska národná platforma PRODUKTION 2030 sa k myšlienke použitia ich konceptu stavia pozitívne.

Ing. Peter Prónay
Externý poradca Industry4UM a SIEA