Cloudové úložiská využívajú systém vzdialených serverov na ukladanie a správu množstva údajov, ktoré sú dostupné z akéhokoľvek zariadenia pripojeného k internetu. Poskytovatelia cloudových služieb sa snažia ponúkať služby, ktoré prekonávajú tradičné možnosti úložiska z hľadiska škálovateľnosti, nákladovej efektívnosti a spoľahlivosti.

Cloudové úložiská však nie sú len o pohodlí a efektivite. Ide aj o životné prostredie. Environmentálne dôsledky prechodu na cloud computing sú významné, pričom dátové centrá prispievajú k vyššej spotrebe energie a emisiám uhlíka. Výsledkom je, že koncept udržateľného cloud computingu naberá na sile, pričom poskytovatelia cloudových služieb podnikajú kroky na minimalizovanie svojho vplyvu na životné prostredie a podporujú zelené cloudové služby.

Inovácie v udržateľnom cloud computingu

Keďže je vplyv cloud computingu na životné prostredie čoraz zreteľnejší, priemysel aktívne hľadá inovatívne spôsoby, ako zvýšiť udržateľnosť. Tieto inovácie siahajú od dátových centier poháňaných obnoviteľnou energiou a pokročilých chladiacich systémov až po efektívnosť zdrojov prostredníctvom virtuálnych strojov, pričom všetky sú navrhnuté tak, aby znížili energetickú a uhlíkovú stopu cloudových služieb.

Dátové centrá poháňané obnoviteľnou energiou. Energia, ktorá poháňa dátové centrá, je významným faktorom ich uhlíkového vplyvu. Viac ako 85 % uhlíkového vplyvu dátového centra pochádza z prevádzky počas jeho životného cyklu, vďaka čomu je prevádzková udržateľnosť kľúčovou oblasťou záujmu. Dátové centrá sú tradične napájané miestnymi elektrickými sieťami, ktoré výrazne ovplyvňujú ich uhlíkovú výkonnosť na základe ich energetického mixu. Táto oblasť sa však vyvíja, pričom prevádzkovatelia podnikových dátových centier teraz zohrávajú aktívnu úlohu pri prechode na obnoviteľné zdroje energie.

Pokročilé chladiace systémy. Pre udržateľnosť dátových centier je rozhodujúce, že chladiace systémy zabezpečujú, aby hardvér pracoval v rámci bezpečných parametrov teploty a vlhkosti. Tradičné chladiace systémy však môžu byť energeticky náročné. Tu prichádzajú na rad pokročilé technológie. Inovatívne ekologické metódy ako solárne chladenie, KyotoCooling a geotermálne chladenie využívajú prírodnú energiu na zníženie spotreby energie dátových centier a emisií uhlíka. Ďalší sľubný prístup ponúkajú chladiace systémy poháňané umelou inteligenciou (UI), ktoré využívajú údaje v reálnom čase a prediktívne analýzy na optimalizáciu riadenia teploty. Minimalizáciou plytvania energiou sa môže vďaka týmto systémom znížiť spotreba elektrickej energie na chladenie o 25 %.

Efektívnosť zdrojov prostredníctvom virtuálnych strojov. Ďalšou kľúčovou inováciou v oblasti udržateľného cloud computingu je virtualizácia na konsolidáciu serverov tým, že umožňuje kombináciu viacerých serverov do jedného fyzického hostiteľa. To optimalizuje využitie nevyužitých hardvérových zdrojov a znižuje plytvanie energiou. Konsolidácia serverov môže viesť k zníženiu počtu požadovaných fyzických komponentov a tým k zníženiu spotreby energie.

Úloha umelej inteligencie a strojového učenia pri zlepšovaní udržateľnosti cloudu. Umelá inteligencia a strojové učenie majú potenciál transformovať oblasť udržateľnosti cloudu. Moderné dátové centrá využívajú tieto technológie spolu s inteligentným riadením teploty, osvetlenia a chladenia na elimináciu plytvania. Prediktívna analýza s využívaním UI môže optimalizovať spotrebu energie dátového centra na základe historických údajov a požiadaviek na pracovné zaťaženie, čo vedie k efektívnejšej a udržateľnejšej prevádzke. Algoritmy UI môžu tiež optimalizovať distribúciu pracovnej záťaže a prideľovanie zdrojov v rámci dátových centier, čím sa zvyšuje výkon a znižuje spotreba energie. Prediktívna údržba vylepšená o UI tiež zohráva kľúčovú úlohu pri efektívnejšom riadení vplyvu na životné prostredie znížením odpadu z materiálov na údržbu a náhradných dielov.

Porovnanie ekologických iniciatív poskytovateľov cloudu

Prvým krokom smerom k udržateľnejšej cloudovej stratégii je výber poskytovateľa, ktorý nielen uznáva dôležitosť znižovania emisií uhlíka, ale snaží sa ísť ešte o krok ďalej s cieľom stať sa uhlíkovo negatívnym, čo sa dá dosiahnuť odstránením väčšieho množstva uhlíka z atmosféry, ako do atmosféry vypustí.

Ako však môžeme rozlíšiť medzi poskytovateľom ekologického cloudového úložiska a poskytovateľom, ktorý ním nie je? Nie je to len o tvrdeniach a sľuboch. Zelené cloudové služby by mali byť podložené dôkazmi o konzistentnom pokroku smerom k ich cieľom a stratégiám udržateľnosti. To zahŕňa dôkazy o udržateľných prevádzkach a vysokých štandardoch v ich dodávateľskom reťazci a certifikátoch o využívaní obnoviteľnej energie. Mali by zahŕňať stratégie ako maximalizácia účinnosti využitia energie, opätovné využitie odpadového tepla, recyklácia hardvéru a používanie netoxických materiálov.

Amazon Web Services (AWS) aktívne pracuje na znižovaní svojho vplyvu na životné prostredie investovaním do obnoviteľných zdrojov energie a implementáciou energeticky účinných technológií. Spoločnosť si stanovila ambiciózny cieľ byť poháňaná 100 % obnoviteľnou energiou do roku 2025. AWS tiež poskytuje zákazníkom nástroje a zdroje na meranie a znižovanie ich uhlíkovej stopy pomocou svojich cloudových služieb.

Microsoft Azure je ďalší významný poskytovateľ cloudu so silným zameraním na udržateľnosť. Microsoft je uhlíkovo neutrálny od roku 2012 a zaviazal sa, že do roku 2030 sa stane uhlíkovo negatívnym. Na dosiahnutie tohto cieľa spoločnosť investuje do obnoviteľnej energie, technológií zachytávania uhlíka a energeticky efektívnych dátových centier. Azure tiež ponúka rôzne nástroje, ktoré zákazníkom pomáhajú monitorovať a riadiť ich vplyv na životné prostredie.

Google Cloud je lídrom v odvetví, pokiaľ ide o udržateľný cloud computing. Ako súčasť záväzku spoločnosti Google byť od roku 2007 uhlíkovo neutrálny, služba Google Cloud využíva 100 % obnoviteľnej energie. Okrem toho sa Google snaží do roku 2030 poskytovať bezuhlíkovú energiu 24 hodín denne, 7 dní v týždni vo všetkých svojich dátových centrách. Vďaka širokej škále cloudových služieb vrátane infraštruktúry, strojového učenia a analýzy ponúka Google Cloud ekologické riešenie pre podniky, ktoré hľadajú udržateľný cloud computing.

Vplyv cloudových služieb na životné prostredie

Environmentálna stopa cloudových služieb je predmetom kritického záujmu. Dátové centrá prispievajú ku globálnym emisiám a keď sa zohľadnia sieťové zariadenia, tento vplyv narastá na 2 % celkových emisií uhlíka. Podiel digitálneho sektora na globálnych emisiách sa pohybuje od 3 % do 4 % ročne a predpokladá sa, že sa do roku 2025 zdvojnásobí.

Na druhej strane, prechod na distribuovaný cloud computing z lokálnych dátových centier alebo dátových centier tretích strán môže výrazne znížiť emisie uhlíka v niektorých prípadoch až o 98 %. Zatiaľ čo cloudové služby majú potenciál znížiť vplyv na životné prostredie prostredníctvom efektívneho využívania energie, zvyšujúce sa požiadavky na dáta predstavujú významné výzvy, ktoré je potrebné riešiť. Cieľom preto nie je len využiť potenciál cloudu, ale urobiť to spôsobom, ktorý minimalizuje jeho environmentálnu stopu.

Cesta k udržateľnému cloudovému úložisku je kritickým aspektom digitálnej budúcnosti. Od pochopenia základov cloudového úložiska a jeho vývoja až po skúmanie inovatívnych technológií, ktoré zvyšujú jeho udržateľnosť, je jasné, že budúcnosť cloudového úložiska je zelená. Významní poskytovatelia cloudových služieb ako Amazon Web Services, Microsoft Azure a Google Cloud sú na čele a sú priekopníkmi nových prístupov, ktoré nielen zvyšujú efektivitu a bezpečnosť, ale tiež výrazne znižujú dopad na životné prostredie. Ako spotrebitelia a podniky musíme na tejto ceste zohrať svoju úlohu. Prijatím ekologického cloudového úložiska a podporou udržateľnosti v našich digitálnych postupoch môžeme prispieť k ekologickejšej a udržateľnejšej digitálnej budúcnosti.

Zdroj

[1] What makes an eco-friendly cloud storage: bridging technology and sustainability. hiveNet. [online]. Publikované 13. 2. 2024. Citované 20. 5. 2024.

[2] Who has the greenest cloud? The most sustainable cloud tech in 2024. hiveNet. [online]. Publikované 21. 2. 2024. Citované 20. 5. 2024.

-pev-