Je dôležité investovať do odbornej prípravy a vzdelávania s cieľom pripraviť budúcich a súčasných pracovníkov a spoločnosť na technologické zmeny v priemysle. Tieto zmeny pocítia všetky úrovne: prírodovedná, technická, inžinierska a matematická, počítačová gramotnosť, jazykové a umelecké vzdelávanie. Lepšia regulácia orientovaná na budúcnosť, flexibilnejšie podnikateľské prostredie a kvalitná vzdelávacia politika založená na technológiách by umožnili väčšiu slobodu pri inováciách a urýchlili transformáciu európskeho hospodárstva, čím by sa vytvorila podnikavejšia, inovatívnejšia, spravodlivejšia a odolnejšia spoločnosť. Zostávajúca roztrieštenosť medzi politikami v oblasti vzdelávania, vedy, techniky a inovácií by sa mala odstrániť čo najskôr, aby sa dosiahla väčšia synergia a aby sa dalo zamerať na spoločne akceptovanú stratégiu v tejto oblasti. Okrem toho by to uľahčilo vývoj a využívanie pokročilých technológií pri príprave kvalifikovaných odborníkov koordinovaným spôsobom.
Štandardné aj celoživotné vzdelávanie musí byť vnímané ako rozhodujúci faktor pri prispôsobovaní sa novým, rýchlo sa meniacim technológiám a pracovným metódam pre pracovníkov na rôznych úrovniach a v rôznych rolách. Vďaka technológiám vo výrobe vznikajú nové kariérne príležitosti pre talentovaných ľudí, ktorí spĺňajú nový pracovný profil. Inovácie prebiehajú a rozvíjajú sa bezprecedentným tempom, pričom sú poháňané znalostnými a inovačnými komunitami, klastrami, spoluprácou medzi výskumnými organizáciami a priemyslom. Nové a rýchlejšie metódy a kanály pre inovačné poradenstvo, podporu a demonštráciu technológií, ako sú digitálne inovačné centrá, podporujú toto úsilie. Veľmi dôležitú úlohu zohrávajú systémy verejného vzdelávania, rekvalifikácie, médiá a obchodné združenia.
Stále rastúca integrácia pokročilých technológií, nových výrobných metód, akou je aj biointeligentná výroba, a z toho vyplývajúce zmeny v postupoch riadenia výrobného procesu vyvolali potrebu nových zručností. Vo výrobných spoločnostiach to znamená, že povaha práce operátorov sa zmenila z náročnej na prácu na menej manuálnu, ale technologicky náročnejšiu. Vyžaduje si to kvalifikovanejší personál, ktorý musí sledovať technologické zmeny v zariadeniach, materiáloch a výrobných procesoch. Doplnkové služby, logistika, manažment a inžinierstvo sa tiež vyvíjajú a využívajú viac technológií na vytvorenie stále sa rozširujúcej technologickej podpory výrobných činností. Výsledkom je, že zamestnanosť pracovníkov s nízkou kvalifikáciou rýchlo klesá, zatiaľ čo rozdiely v kvalifikácii a zručnostiach sa zväčšujú. Zväčšujú sa aj rozdiely v odmeňovaní medzi kvalifikovanými a nekvalifikovanými pracovníkmi. Na druhej strane vznikajú nové smery výroby, nové kariérne príležitosti, pre talentovaných ľudí s novým pracovným profilom. Je zrejmé, že to bude mať priamy vplyv na zmenu v systéme odborného a vysokoškolského vzdelávania, ktorá je už teraz príliš pomalá a nedokáže držať krok s technologickými zmenami. Keďže tempo kombinovania fyzických a digitálnych systémov a biotechnológií sa bude zvyšovať, bude sa vyvíjať ešte väčší tlak na vzdelávacie systémy.
Technologický rozvoj núti vzdelávacie inštitúcie často aktualizovať programy odbornej prípravy a študijné programy a vytvárať nové učebné osnovy, ktoré sú k dispozícii nielen na úrovni systému vzdelávania, ale aj pre pracovníkov v spoločnostiach na všetkých úrovniach, ktorí si chcú zvýšiť kvalifikáciu alebo sa rekvalifikovať a držať krok s technologickým vývojom. Aby sa splnila táto výzva, musia tvorcovia vzdelávacích politík podporovať vzdelávacie inštitúcie v nadväzovaní a udržiavaní pravidelného kontaktu s výrobcami technológií s cieľom maximalizovať obeh učebných osnov a materiálov, ako aj vedomostí lektorov prostredníctvom priameho prístupu vývojárov a výrobcov technológií k učebným osnovám.
Kolaboratívne infraštruktúry, ako sú sektorové centrá praktického výcviku, a meniace sa paradigmy vzdelávania a odbornej prípravy, ako sú výcvikové továrne alebo hybridné laboratóriá, majú potenciál zapojiť sa do tohto typu spolupráce s priemyslom (zvyčajne veľkými spoločnosťami alebo združeniami zastupujúcimi MSP). Vzhľadom na potrebu školiť zamestnancov a študentov v oblasti biointeligentnej výroby bude metóda hybridného učenia zahŕňajúca online školenie, vzájomné učenie a metodiku učenia sa vo fabrikách, oveľa efektívnejšia ako konvenčné učebné techniky, ktoré sa v súčasnosti používajú vo výučbe.
Zdroj: Biointelligent Manufacturing, Definitions, International Status, Potentials for Europe and Recommendations. Prehľadová správa. Manu-FUTURE sub-platform Biointelligent Manufacturing (BIM). [online].
-tog-
