Technológia 3D tlače zaznamenala pozoruhodný míľnik - prvá kolobežka s unikátnym rámom z 3D tlačiarne bola vytlačená na Vysokej škole banskej - Technickej univerzite Ostrava. Prototyp s bionickou konštrukciou z nehrdzavejúcej ocele je plne funkčný a úplne obstojí v porovnaní s klasickou kolobežkou. Unikátna kolobežka vznikla na 3D tlačiarni Renishaw AM400, ktorá jemný kovový prášok úplne roztaví a následne ho kladie do priestorového modelu po vrstvách.

Na trhu priemyselnej komunikácie dominujú systémy priemyselných zberníc založené na ethernete. Hoci sa na ne kladú podobné požiadavky a majú podobné trhové segmenty, ich implementácia a ekosystémy sa značne líšia. Väčšina z nich má zodpovedajúcu zastrešujúcu organizáciu, ktorú riadi a financuje jeden veľký hráč na trhu, ktorý zároveň riadi vývoj danej technológie. Zainteresované strany v hodnotovom reťazci nie sú vo svojich rozhodnutiach pre konkrétne technológie zvyčajne dobre zosúladené. Výsledkom je, že koncoví zákazníci a výrobcovia zariadení čelia mnohým technológiám, ktoré treba vyrábať, prevádzkovať, diagnostikovať, udržiavať a skladovať. Zatiaľ čo dostupnosť produktov a služieb je vo veľkej miere uspokojivá, zaoberanie sa viacerými riešeniami prináša vysoké náklady a obmedzuje možnosti internetu vecí (IoT).

Podnikanie v oblasti ťažby a prepravy ropy a zemného plynu je plné výziev. Na udržanie konkurencieschopnosti sa spoločnosti v tomto odvetví musia neustále usilovať o výrobu ropy a rafinovaných výrobkov pri čoraz nižších nákladoch. Trvale sa snažia o zvýšenie a rozšírenie hodnoty svojich existujúcich aktív a zároveň hľadajú nové ložiská ropy a zemného plynu. Normy v oblasti životného prostredia sú čoraz prísnejšie, vyžadujú transparentnosť v prevádzkach a prísnejšie riadenie výroby a distribúcie.

Internet priniesol vek všadeprítomnej prepojiteľnosti a bezproblémovú výmenu informácií, meniac spôsob, akým žijeme, pracujeme, vyrábame a spotrebúvame. Teraz ale prináša revolúciu aj v priemysle prostredníctvom priemyselného internetu vecí (IIoT). Vysokorýchlostné siete, otvorené architektúry a inteligentné infraštruktúry, ktoré navzájom komunikujú, vytvárajú technologické inovácie rýchlosťou nevídanou od prvej priemyselnej revolúcie.

V predošlej časti série Smart/Intelligent edge [1] sme analyzovali možné spôsoby využitia prostriedkov umelej inteligencie (UI) a uviedli sme si možnosť ich použitia pri návrhu dynamických sieťových architektúr. V tejto časti si rozoberieme problematiku tzv. inteligentného priestoru (IP), čiže jeho vlastnosti a úlohy, ktoré sa v ňom vykonávajú, najmä vzhľadom na využitie UI. S IP veľmi úzko súvisí aj problematika mobilnej robotiky, ktorá môže výhodne profitovať z možnosti prístupu k senzorickým dátam a extrahovaným znalostiam pri riešení konkrétnych úloh pre robotov, ako je napr. lokalizácia, navigácia, ale aj zložitejšie úlohy ako podpora rozhodovania a kooperácia medzi viacerými robotmi. Práve prepojenie IP a robotika ústia do konceptu tzv. všadeprítomnej robotiky.

Umelá inteligencia (UI) sa dnes považuje za technológiu mimoriadne dôležitú pre rozvoj internetu vecí a kybernetických systémov, ako sú roboty a autonómne vozidlá.

Priemyselný ethernet prekonal v počte novo inštalovaných uzlov v priemyselnej automatizácii tradičné priemyselné prevádzkové zbernice. To je hlavné zistenie štúdie firmy HMS Industrial Network, každoročne skúmajúcej trh v oblasti priemyselných komunikačných sietí.

V prieskume, na ktorom sa zúčastnilo viac ako 250 vedúcich pracovníkov z oblasti IT bezpečnosti, spoločnosť Kaspersky Lab zistila, že pre viac ako polovicu (58 %) vedúcich pracovníkov v oblasti IT je nekontrolovaný rozmach cloudu najväčším bezpečnostným rizikom.

Vďaka čoraz väčšiemu množstvu zariadení zapojených do siete možno vyvíjať veľmi rozsiahle sieťové aplikácie, ktoré však generujú obrovské množstvo dát a ktoré nebude možné úplne spracovať konvenčnými prístupmi. Sila prostriedkov umelej inteligencie (UI) vo významnej miere spočíva v ich heuristickom princípe, keď využívajú niektorú zo zákonitostí živej prírody. Celý rad úspešných aplikácií UI overil opodstatnenosť tohto prístupu. Využitie UI v tejto oblasti je ešte v začiatkoch, preto táto časť série Smart/Intelligent edge analyzuje možné spôsoby využitia UI, konkrétne pri návrhu dynamických sieťových architektúr, ktoré možno využiť okrem iného aj v aplikáciách internetu vecí (IoT).

Internet priniesol vek všadeprítomnej prepojiteľnosti a bezproblémovú výmenu informácií, meniac spôsob, akým žijeme, pracujeme, vyrábame a spotrebúvame. Teraz ale prináša revolúciu aj v priemysle prostredníctvom priemyselného internetu vecí (IIoT). Vysokorýchlostné siete, otvorené architektúry a inteligentné infraštruktúry, ktoré navzájom komunikujú, vytvárajú technologické inovácie rýchlosťou nevídanou od prvej priemyselnej revolúcie.