Výrobná linka je definovaná ako množina integrovaného vybavenia a ľudských zdrojov, ktorej funkciou je vykonávanie jednej alebo viacerých výrobných a/alebo montážnych operácií na materiáli, dielcoch alebo skupine dielcov. Medzi integrované vybavenie patria výrobné stroje a nástroje, systémy na manipuláciu s materiálom, polohovacie zariadenia a počítačové systémy. Ľudské zdroje sú potrebné počas celej pracovnej doby alebo periodicky na udržiavanie systému v chode. Všetky činnosti integrovaného vybavenia a ľudských zdrojov možno odsimulovať vo virtuálnom prostredí. Absolútne kľúčovou súčasťou týchto simulácií je analýza charakteristík výrobných liniek a ich optimalizácia. Tým dochádza k výraznému šetreniu času nábehu linky v reálnej prevádzke, pretože sa odstránia bežné chyby (napr. rozmiestnenie častí linky či programátorské chyby). V konečnom dôsledku tak dochádza aj k ekonomickej úspore približne na úrovni 20 až 30 %. Digitálny model umožňuje spúšťať rôzne experimenty a scenáre bez narušenia existujúceho výrobného systému, čím je umožnená funkcionalita optimalizácie jestvujúcich riešení.

Ako by mali vyzerať továrne budúcnosti? Aké technológie budú kľúčové pre výrobné podniky a čo by mali priniesť? Na tieto aj mnohé ďalšie otázky dáva odpoveď Európska komisia, ktorá v spolupráci s EFFRA (European Factories of the Future Research Association) vydala vyše stotridsaťstranový prehľad očakávaných zmien, ktoré výrobný sektor čaká v nasledujúcich rokoch. V tomto seriáli sa pozrieme na to najdôležitejšie z uvedeného dokumentu a predstavíme aj niektoré projekty, ktoré sa už stali realitou.

Simulácia robotizovaných liniek už dnes nie je len o overení dostupnosti a preverení, či sa robot „zmestí“ do procesu. Technológie sú ďaleko pred nami, ale málo sa o nich vraví, pretože je málo spoločností nielen na Slovensku, ktoré majú reálne skúsenosti s touto technológiou a sledujú vývoj v tejto sfére.

V dnešnej dobe IoT (Internet of Things) nastáva nový trend, ktorý sa snaží o presun požadovaných funkcionalít vrátane inteligentných z cloudových dátových centier na hranu (okraj – edge) internetovej siete. To by malo pomôcť optimálne využívať výpočtové zdroje, šetriť množstvom prenášaných dát a cloudovými prostriedkami vzhľadom na celkový cieľ konvergentného OT/IT riešenia. Čo sa však skrýva pod pojmami smart/intelligent edge? Systematická terminológia ešte nie je ustálená, je v dynamickom vývine. V tomto článku si rozoberieme najčastejšiu funkcionalitu realizovanú na hrane siete, a to proces tvorby informačného modelu a jeho využitie cez „klasickú“ smart/inteligentnú analýzu dát a ich vizualizáciu. Vzhľadom na aktuálny stav technológií možno smart/inteligentné výpočty implementovať aj do najspodnejších vrstiev IoT riešení, zariadení či iných systémov na hrane siete.

Ako by mali vyzerať továrne budúcnosti? Aké technológie budú kľúčové pre výrobné podniky a čo by mali priniesť? Na tieto aj mnohé ďalšie otázky dáva odpoveď Európska komisia, ktorá v spolupráci s EFFRA (European Factories of the Future Research Association) vydala vyše stotridsaťstranový prehľad očakávaných zmien, ktoré výrobný sektor čaká v nasledujúcich rokoch. V tomto seriáli sa pozrieme na to najdôležitejšie z uvedeného dokumentu a predstavíme aj niektoré projekty, ktoré sa už stali realitou.

V prvej časti seriálu sme sa zamerali na opis možností využitia rozšírenej reality v priemysle a uviedli sme prostriedky priemyselnej automatizácie, ktoré možno využiť pri výučbe využitia virtuálnej reality.

V dvojdielnom seriáli predstavíme možnosť využitia rozšírenej reality v edukačnom procese. Použité technológie umožňujú využiť moderné nástroje informačných technológií v bežných mobilných zariadeniach. Objekty výučby sú pomocou A-Frame reprezentované virtuálnymi modelmi, ktoré sú pomocou technológie AR.js zmiešané s reálnym obrazom technologického objektu s využitím hybridných AR markerov obsahujúcich informácie o skúmanom objekte, jeho pozícii a orientácii vzhľadom na pozorovateľa. Výsledná scéna založená na reálnom pohľade poskytuje informácie načítané z databázy výučbového systému, doplnené o procesné informácie z riadiacich prvkov PLC každého technologického subsystému linky AFB Factory.

V posledných štyridsiatich rokoch došlo k nebývalému rozvoju číslicových informačných, komunikačných a riadiacich technológií, ktoré priam revolučným spôsobom menia a ovplyvňujú kvalitu a spôsob života na našej planéte. Celosvetové a celoeurópske inovatívne trendy v oblasti komplexnej informatizácie a digitalizácie výrobných procesov a procesných činností smerujú v súčasnosti k potrebe výskumu, vývoja a implementácie nových systémových riešení a tým k zavádzaniu nových inteligentných metód optimalizácie, riadenia a diagnostiky zložitých procesov.