Na trhu priemyselnej komunikácie dominujú systémy priemyselných zberníc založené na ethernete. Hoci majú podobné požiadavky a trhové segmenty, ich implementácia a ekosystémy sa značne líšia. Väčšina z nich má zodpovedajúcu zastrešujúcu organizáciu, ktorú riadi a financuje jeden veľký hráč na trhu, ktorý zároveň riadi vývoj danej technológie. Zainteresované strany v hodnotovom reťazci nie sú vo svojich rozhodnutiach pre konkrétne technológie zvyčajne dobre zosúladené. Výsledkom je, že koncoví zákazníci a výrobcovia zariadení čelia mnohým technológiám, ktoré treba vyrábať, prevádzkovať, diagnostikovať, udržiavať a skladovať. Zatiaľ čo dostupnosť produktov a služieb je vo veľkej miere uspokojivá, zaoberanie sa viacerými riešeniami prináša vysoké náklady a obmedzuje možnosti internetu vecí (IoT).

Internet priniesol vek všadeprítomnej prepojiteľnosti a bezproblémovú výmenu informácií, meniac spôsob, akým žijeme, pracujeme, vyrábame a spotrebúvame. Teraz ale prináša revolúciu aj v priemysle prostredníctvom priemyselného internetu vecí (IIoT). Vysokorýchlostné siete, otvorené architektúry a inteligentné infraštruktúry, ktoré navzájom komunikujú, vytvárajú technologické inovácie rýchlosťou nevídanou od prvej priemyselnej revolúcie.

Digitálna transformácia napreduje čoraz intenzívnejším tempom naprieč všetkými odvetviami vrátane priemyslu. Nové technológie totiž prinášajú podnikom množstvo benefitov, najmä v oblasti produktivity, kvality a flexibilnosti procesov. Zároveň sa čoraz viac skracuje aj návratnosť takýchto investícií. Riešenia na báze internetu vecí (IoT) a implementácie systémov inteligentného priemyslu sa preto postupne stávajú normou. Digitálne dvojča, kognitívne technológie či multiagentové systémy patria medzi kľúčové trendy v oblasti inteligentného priemyslu (Smart Industry) roku 2019 aj nadchádzajúceho obdobia priemyselnej transformácie.

Vývoj technológií, ktoré sa používajú na vytváranie, zobrazovanie a manipuláciu s 3D modelmi, je v dnešnej dobe veľmi pokročilý. Stále sa stretávame so situáciami, keď treba používať technickú výkresovú dokumentáciu. Vzhľadom na rozvoj oblastí výroby a vývoja bude výkresová dokumentácia potrebná i naďalej. Tým sme nútení premýšľať o tom, ako zjednodušiť čítanie a učenie sa čítania tohto druhu dokumentácie, nakoľko technická úroveň uchádzačov je mnohokrát na nedostatočnej úrovni. Preto v tomto článku prichádzame s jednou z možností implementácie rozšírenej reality do technickej dokumentácie, čím by sme uľahčili jej čítanie a porozumenie.

V predchádzajúcich častiach série Smart/Intelligent edge [1], [2] sme analyzovali potenciál využitia prostriedkov umelej inteligencie (UI) v sieťach s výpočtami na hrane s dôrazom na dynamické sieťové architektúry, inteligentný priestor a robotiku. V tejto časti sa budeme zaoberať algoritmami UI vhodnými pre dátovú analytiku na hrane siete.

V prvej časti seriálu sme popísali vývoj koncepcie automatizačnej pyramídy, porovnávali sme cykly časov rôznych priemyselných zberníc a typy prenosu v priemyselných sieťach.

Internet priniesol vek všadeprítomnej prepojiteľnosti a bezproblémovú výmenu informácií, meniac spôsob, akým žijeme, pracujeme, vyrábame a spotrebúvame. Teraz ale prináša revolúciu aj v priemysle prostredníctvom priemyselného internetu vecí (IIoT). Vysokorýchlostné siete, otvorené architektúry a inteligentné infraštruktúry, ktoré navzájom komunikujú, vytvárajú technologické inovácie rýchlosťou nevídanou od prvej priemyselnej revolúcie.

Čo je takmer 30 rokov staré, ale vyzerá úplne ako nové? Verte tomu alebo nie, je to 3D tlač. Áno, aditívna výrobná technológia sa objavila za čias amerického prezidenta Ronalda Reagana. V nasledujúcej časti prinášame stručnú históriu 3D tlače.

Technológia 3D tlače zaznamenala pozoruhodný míľnik - prvá kolobežka s unikátnym rámom z 3D tlačiarne bola vytlačená na Vysokej škole banskej - Technickej univerzite Ostrava. Prototyp s bionickou konštrukciou z nehrdzavejúcej ocele je plne funkčný a úplne obstojí v porovnaní s klasickou kolobežkou. Unikátna kolobežka vznikla na 3D tlačiarni Renishaw AM400, ktorá jemný kovový prášok úplne roztaví a následne ho kladie do priestorového modelu po vrstvách.

Na trhu priemyselnej komunikácie dominujú systémy priemyselných zberníc založené na ethernete. Hoci sa na ne kladú podobné požiadavky a majú podobné trhové segmenty, ich implementácia a ekosystémy sa značne líšia. Väčšina z nich má zodpovedajúcu zastrešujúcu organizáciu, ktorú riadi a financuje jeden veľký hráč na trhu, ktorý zároveň riadi vývoj danej technológie. Zainteresované strany v hodnotovom reťazci nie sú vo svojich rozhodnutiach pre konkrétne technológie zvyčajne dobre zosúladené. Výsledkom je, že koncoví zákazníci a výrobcovia zariadení čelia mnohým technológiám, ktoré treba vyrábať, prevádzkovať, diagnostikovať, udržiavať a skladovať. Zatiaľ čo dostupnosť produktov a služieb je vo veľkej miere uspokojivá, zaoberanie sa viacerými riešeniami prináša vysoké náklady a obmedzuje možnosti internetu vecí (IoT).