Donedávna sa priemyselné roboty považovali za zariadenia používané na vykonávanie opakujúcich sa úloh. Medzi typické aplikácie patrili zváranie, montáž, manipulácia s materiálom a balenie. Napriek tomu, že tieto stroje sú veľmi veľké a majú dostatok sily na to, aby spôsobili zranenie, prípady skutočného zranenia ľudí robotmi sú pomerne zriedkavé. Môžeme sa teda pýtať, prečo ten náhly rozruch okolo bezpečnosti, keď sa vo svete používajú milióny priemyselných robotov. Odpoveďou sú kolaboratívne roboty, ktoré revolučne menia spôsob, akým ľudia pracujú. Koboty majú oproti priemyselným robotom oveľa väčšiu autonómiu a slobodu pohybu. Ich používanie v priemysle sa neustále zvyšuje, s čím súvisí aj vyššia pravdepodobnosť zranení, ba aj úmrtí pri strete s nimi.

Postupom času možno pomaly, ale isto konštatovať, že Priemysel 4.0 už nie je len teóriou, ale začína naberať reálne kontúry. Ba čo viac, už sú badateľné aj prvé prínosy. Po desaťročiach zvýšenej automatizácie procesov spolu s prebiehajúcou integráciou s IT systémami začali spoločnosti z rôznych oblastí priemyslu, ktoré si chceli získať alebo udržať konkurenčné výhodu, spolupracovať s tímami konzultantov a investovali milióny eur do plánovania procesu transformácie, avšak často sa to skončilo práve v tejto fáze. V posledných rokoch však zistili, že zisky prinášajú najmä zmeny na úrovni jednotlivých procesov a tak začínajú investovať do tých technológií a oblastí, ktoré možno ľahko nasadiť a používať. Produkty navrhnuté na skutočné fyzické a digitálne prepojenie sú ľahko dostupnou cestou k priamemu zlepšeniu prevádzkovej účinnosti.

To, čo sme ešte donedávna vídavali len v sci-fi filmoch, sa postupom času stáva realitou. Vraj je to tak, že čo si človek dokáže predstaviť, to dokáže aj reálny vytvoriť. Podobne ako mnoho iných, aj technológia bezpilotných lietadiel sa prvýkrát nasadila na vojenské účely. Využitie mimo tejto oblasti však nedalo na seba dlho čakať. Cenová dostupnosť týchto systémov tak výrazne klesla, že si ich možno kúpiť ako akýkoľvek iný predmet spotreby. Počet predaných dronov navyše primäl krajiny vytvoriť ohľadom ich prevádzky samostatnú legislatívu.

Bioeconomy Cluster (BEC) je jedným z významných aktérov v sektore biohospodárstva na Slovensku. Bol založený v roku 2015 s cieľom podporovať spoluprácu v oblasti inovácií a tvorbu partnerstiev. Výsledkom je prepojenie subjektov znalostného trojuholníka pri rozvoji sektora biohospodárstva.

Moderné systémy poľnohospodárstva a výroby potravín čelia rastúcemu tlaku v dôsledku zmeny klímy, dostupnosti pôdy a vody a v poslednom čase aj pandémie. Tieto faktory ohrozujú environmentálnu a ekonomickú udržateľnosť súčasných a budúcich systémov zásobovania potravinami. Na zabezpečenie dostatku potravín pre rýchlo rastúcu globálnu populáciu sú viac ako kedykoľvek predtým potrebné vedecké a technologické inovácie. V nasledujúcom príspevku si predstavíme niekoľko z nich.

Od miestností vedenia spoločností po prevádzky, od vzdialených ropných polí po zložité dodávateľské reťazce a od harcovníkov z priemyslu po rizikových investorov nového veku je umelá inteligencia (UI) jednou z najhorúcejších tém podnikania. Nie je UI náhodou niečo viac ako mnohé iné technologické vychytávky, okolo ktorých sa robí veľký humbuk? Odpoveď je áno. UI môže byť v skutočnosti jedinou najväčšou digitálnou revolúciou (a prelomom), ktorá má dramaticky urýchliť digitálnu transformáciu kapitálovo náročných odvetví.

Na podporu cieľov Európskej zelenej dohody môže byť nasadená široká škála aplikácií umelej inteligencie (UI). Na druhej strane UI môže v istom zmysle predstavovať aj ohrozenie životného prostredia, čo by mohlo ohroziť dosiahnutie týchto cieľov. Správa, ktorú dala Európska komisia vypracovať na základe požiadavky špeciálneho výboru AIDA (Artificial Intelligence in a Digital Age) opisuje environmentálny potenciál, objasňuje charakteristiky a príčiny environmentálnych rizík a načrtáva iniciatívy a najlepšie postupy pre environmentálne politiky. Ilustruje potrebu regulačných opatrení na zosúladenie návrhu a zavádzania umelej inteligencie s cieľmi Európskej zelenej dohody a končí konkrétnymi odporúčaniami.

Dôverné informácie o zamestnancoch, aktívach, podniku. To všetko a ešte oveľa viac uniklo za posledný rok zo systémov priemyselných podnikov po celom svete. A čo je závažnejšie? Že identifikácia narušenia bezpečnosti IT môže trvať aj mesiace, a preto je pravdepodobné, že o mnohých únikoch tieto podniky ani samotné obete nevedia. V mnohých prípadoch sa hacker nesnaží ukradnúť iba osobné údaje, ale akékoľvek údaje, ktoré by mohol speňažiť alebo zneužiť. Ako možno týmto únikom predísť?

Takmer pred desiatimi rokmi zaviedlo nemecké spolkové ministerstvo školstva a výskumu termín na opísanie zmeny, ktorá sa teraz šíri naprieč výrobným priemyslom: Industrie 4.0. Ten sa dnes bežnejšie uvádza v podobe anglického ekvivalentu Industry 4.0 (a slovenského Priemysel 4.0, pozn. red.). Táto zmena sa niekedy nazýva štvrtá priemyselná revolúcia a opisuje ďalší krok transformácie automatizačnej technológie pre výrobu.

Téma výstavby a pripojenia nového obnoviteľného zdroja energie (OZE) sa v súčasnosti skloňuje v energetických kruhoch stále častejšie. Bodaj by aj nie. Regionálne distribučné spoločnosti totiž od roku 2013 zastávali zhodný názor, že v sústave jednoducho nie je kapacita na pripájanie žiadnych nových zdrojov. A to ani do miestnych distribučných sústav (MDS). Postaviť na Slovensku obnoviteľný zdroj energie s vyšším výkonom ako 10 kW tak bola od roku 2013 takmer nemožná úloha. Ak sa to aj náhodou nejakému šťastlivcovi podarilo, išlo skôr o výnimku z pravidla. Teraz však má byť všetko inak. Doba tzv. stop stavu je na konci a výrobcom opäť svitá na lepšie časy. Poďme však pekne po poriadku.