Práve v tejto krízovej situácii načim investovať to málo peňazí do vzdelania a nie do betónu, asfaltu a tunelov, a to či skutočných alebo virtuálnych. Neexistuje žiadne odôvodnenie deficitov pre školstvo a vedu. Sú to len subjektívne názory pár ľudí vo vláde; v pozadí však cítiť vplyv jednotlivcov a skupín, ktorí školstvo a vedu nemajú radi a absolútne nechápu ich význam. Je v tom aj kus pohŕdania ľuďmi, ktorí sa nepachtia po moci, ale dobre robia svoju prácu.

Takéto názory svedčia o absolútnom nepochopení ­fungovania vedy a vzdelávania ako neobyčajne zložitého kybernetického systému, ktorý sa v podstate nedá riadiť, a keď, tak vôbec nie direktívne, ale len „jemne – kyberneticky“. Vládnuci musia jednoducho vedcom a vysokým školám dať aspoň minimálne potrebné ­financie. Kontrola je jediná; veľmi rýchlo sa ukáže, ­ktorá škola je dobrá, ktorá priemerná a ktorá slabá.

 Aj to je však len pre budúcnosť. Veď Slovensko musí najprv vychovať aj kvantitu – 13 % obyvateľstva s ­vysokoškolským vzdelaním je asi málo. Teda ak nechceme byť len nejaká „montovňa“. Treba udržať minimálnu kvalitu, ale o tej sa bude dať hovoriť, keď bude podiel vysokoškolákov, dajme tomu, 25 %.

Ako hovorí Stanislaw Lem: „Kľúčom ku každému ­poznaniu sú informácie“. Veda je podľa neho informačným kanálom, ktorý spája civilizáciu s vonkajším svetom. Množstvo informácie prenášanej týmto kanálom je obmedzené, ale nesmie klesnúť pod isté minimum. Inak hrozí, že spoločnosť, ktorá to dovolí, postupne ­degraduje. Investície do vedy zvyšujú priepustnosť tohto kanála.

Investície do betónu na úkor vedy a vzdelania ju znižujú a priamo ohrozujú ­civilizačnú úroveň spoločnosti. S. Lem uvádza tri možné výsledky tejto „veľkej hry“, teda hry medzi civilizáciou a okolím. Prvou možnosťou je prekonanie krízy, čiže výhra, druhom možnosťou je remíza a treťou prehra. Prvé dve možnosti sú možné len využitím metód a výsledkov ­kybernetiky a informatiky.

Je to vytvorenie informačných kanálov s veľkou prenosovou kapacitou. To ­vyžaduje vytvorenie „intelektronických“ strojov, ktoré Ashby pomenoval ako zosilňovače inteligencie. Naša vláda smeruje jednoznačne k tej najhoršej možnosti, teda k prehre a postupnej intelektuálnej degradácii spoločnosti.