Podpora vysokej školy pri jej vzniku a legislatívna podpora je v podstate totožná, lebo vysoké školy vznikajú po hlasovaní v Národnej rade Slovenskej republiky. A tu je prvý zásadný problém. Odpoveď na otázku, prečo je u nás tak veľa vysokých škôl, je veľmi jednoduchá. Každá strana, ktorá bola v parlamente po roku 1989 dosť silná, si postavila pomník vo forme novej vysokej školy. Príklady sú vysoké školy v Trnave, Trenčíne, Ružomberku a v Komárne.
K nepriaznivému rozvoju vysokých škôl, čo sa týka počtu, prispieva nemalou mierou aj priemyselná sféra s deklarovaním požiadaviek výchovy absolventov vysokej školy podľa potrieb firmy alebo konkrétneho priemyselného odvetvia. Platná legislatíva podporuje extenzívny rozvoj vysokých škôl. Pravidlá sú nastavené tak, že vždy kvantita prehlasuje kvalitu. O niektorých záležitostiach na vysokých školách sa jednoducho nedá hlasovať. Predstavme si situáciu, že na niektorej z fakúlt by pracoval nositeľ Nobelovej ceny. Podľa našej legislatívy by sme ho preháňali pravidelne do konkurzu na miesto profesora a keď by chcel byť členom vedeckej rady, tak by ho musel schvaľovať senát fakulty, a nakoniec keď by dosiahol vek 65 rokov, rozviazala by s ním príslušná fakulta pracovný pomer. Vo vyspelých demokraciách by nositeľa Nobelovej ceny každá vysoká škola okrem iného uvádzala na prvých stránkach každej brožúry alebo knihy o danej vysokej škole.
Pretože v Európskej únii existuje voľný pohyb pracovných síl, je nevyhnutné okamžite pristúpiť k zmene vysokoškolského zákona tak, aby základné princípy tohto zákona boli porovnateľné s legislatívou v starých štátoch Európskej únie. Finančnú podporu vysokých škôl zo strany štátu treba zmeniť tak, aby bola maximálne zohľadňovaná kvalita. Finančná podpora technických vysokých škôl zo strany priemyslu je na Slovensku veľmi malá a neporovnateľná s vyspelým zahraničím. Nedá sa očakávať veľká podpora od malých spoločností s ručením obmedzeným. Od veľkých priemyselných subjektov, ako sú automobilky, Slovnaft MOL a pod., sa podpora vysokých škôl očakáva. Pri serióznej podpore by nemalo ísť o budovanie špecializovaných laboratórií s cieľom výchovy špecialistov pre konkrétnu firmu, ale o také podpory, ktoré by umožňovali rozvoj štandardných študijných programov založených na teórii daného odboru, ktorých absolventi budú tvorivo riešiť problémy praxe.