V priebehu pár dní sa nám zastavili viaceré projekty, zrušili sa viaceré konferencie a semináre. Zastavujú sa lietadlá, lyžiarske vleky aj výrobné linky. Moja dcéra s manželom to zažívajú v Šanghaji už od Vianoc. Ona lúšti sudoku, on pozerá hokej. Ako na predčasnom dôchodku. Jeho firma od januára nepracovala, teraz začína. Veľká automobilka predala za ten čas štyri autá. Ľudia majú iné starosti. No Šanghaj postupne ožíva. Pozrime sa na vírus z lepšej strany. Ľudia budú sedieť doma ako naši starí rodičia. Necestovali tak ako my a aj vírusy vtedy sedeli doma. Budeme mať viac času na seba – na prechádzky v prírode, knihy, rodinu a premýšľanie o tom, ako ďalej, keď vírus ustúpi. Je normálne naháňať sa za ekonomickými ukazovateľmi, alebo radšej spomaliť a žiť?
Nedávno som čítal Harariho knihy Homo Sapiens a Homo Deus. Homo Sapiens je o minulosti – kde sa objavili ľudia, tam vyhynuli ďalšie druhy a často nastala katastrofa. Homo Deus je o budúcnosti – čo sa môže stať, keď sa ľudia začínajú hrať na bohov. Koronavírusy sú proti týmto scénam iba milé a neškodné bacily.
Málokto si v tejto panike všimol, že aj Slovensko je zavírusené až po uši. Na úradoch aj vo firmách sú tisíce ľudí nakazených korumpovírusom. Vyšetrovatelia nestíhajú. Karanténa bude dlhšia ako štrnásť dní. Dávajme si pozor. Najlepšou protilátkou je pevný charakter.