Moje pracovné zameranie odo mňa vyžaduje permanentný kontakt s odborníkmi zaoberajúcimi sa priemyselnou automatizáciou a elektrosystémami. Stále častejšie si pritom uvedomujem, že slovenská automatizérska komunita je relatívne malá, uzavretá skupina ľudí, v ktorej sa takmer všetci navzájom poznáme (minimálne z počutia). Napriek tomu, že automatizačné prostriedky sú jednými z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich technológií, stále zriedkavejšie sa medzi nami objavujú „nové mladé tváre“. Absolventi automatizérskych odborov hľadajú uplatnenie v iných, lukratívnejších segmentoch alebo v zahraničí. Z akademickej pôdy prichádzajú signály o klesajúcom záujme o štúdium tohto odboru. Únik mozgov do zahraničia a nezáujem o štúdium automatizácie nie sú jediné faktory tohto trendu, ale určite patria medzi najvýznamnejšie.
V prípade oboch javov zohrávajú podstatnú úlohu finančné ohodnotenie a spoločenské postavenie. Odchod mladých odborníkov zo Slovenska je podmienený lepšími životnými podmienkami, ktoré si takto snažia zabezpečiť. Kladiem si otázku, prečo nedokážu slovenské spoločnosti zabezpečiť porovnateľné podmienky. Sú horšie riadené, disponujú menším know-how, alebo sú slovenskí špecialisti menej efektívni? Myslím si, že to vo všeobecnosti neplatí. Svedčia o tom nie ojedinelé prípady, keď pri realizácii projektov v oblasti automatizácie slovenské spoločnosti dodajú celé dielo pre zahraničnú automatizérsku spoločnosť, ktorá pôsobí len ako priekupník, v lepšom prípade ako garant riešenia. Samozrejme, v týchto prípadoch ostane podstatná časť preinvestovaných prostriedkov „vo vrecku“ zahraničnej spoločnosti. Logicky z toho vyplýva, že slovenský podnik nezíska z takto realizovanej zákazky prostriedky, ktoré by jej umožnili zabezpečiť svojim odborníkom európske podmienky. Ak teda slovenskí odborníci a slovenské firmy dokážu byť konkurencieschopní pod logom zahraničných spoločností, z čisto matematického hľadiska by mali byť efektívni aj vo „vlastnom tričku“.
Tu však narážajú na nedôveru partnerov, slabé finančné, referenčné a technické zázemie, ako aj nedostatočnú podporu výrobcov produktov, pre ktorých väčšinu je slovenský trh „exotickým trpaslíkom“. Jedným zo spôsobov, ako prelomiť túto bariéru, je výkonný cielený marketing a zvyšovanie know-how slovenských spoločností. Vykonávanie týchto aktivít je však spojené s potrebou nemalých finančných zdrojov…