Bariérami nemyslím požiadavky na jedinečné technické znalosti, angličtinu či náklady spojené s prácou v zahraničí. Vo väčšine štátov investori a úrady otvorene deklarujú, že neznalosť miestneho jazyka je nevýhodou. Často sa stretávame aj s tým, že v zadaní súťaže zadávateľ vyhlási, že preferuje domácich dodávateľov (aj vo verejných súťažiach). Spôsobom znevýhodnenia zahraničnej spoločnosti je aj aplikácia miestnych technických noriem. I keď väčšina štátov vyhlasuje zosúladenie technických noriem, zachovávajú si špecifiká, ktoré technicky znevýhodňujú alebo vylučujú zahraničnú konkurenciu. Tieto bariéry sú často doplnené spleťou administratívnych požiadaviek, ktorými úrady komplikujú život zahraničným dodávateľom.
V mnohých štátoch existuje aj akási prirodzená ochrana domáceho trhu. Ako príklad by som uviedol český trh. Dovolím si tvrdiť, že veľká väčšina českých investorov, asi podvedome, vylučuje možnosť spolupráce so slovenskými dodávateľmi sofistikovaných služieb. Naproti tomu je slovenský trh úplne otvorený. Stačia nám ponuky v angličtine, nepreferujeme domácich dodávateľov a nekladieme administratívne prekážky. Máme svoje normy a vyhlášky. Ich striktné dodržiavanie však nekontrolujeme. Na našom elektrikárskom trhu pôsobia zahraničné spoločnosti úplne bez obmedzení. České firmy nemajú ani jazykovú bariéru.
V čase útlmu investičných aktivít sa väčšina vlád snaží vytvoriť podmienky, aby finančné zdroje ostávali v ich krajine. Nová slovenská vláda sľubuje podporu výstavbe diaľnic a investícií do energetiky. Práve to sú odvetvia, kde pôsobia silné domáce dodávateľské firmy. Zabezpečenie výhod pre ne metódami bežnými v iných štátoch EÚ by im umožnilo ľahší prístup k domácim zákazkám. Vytvorili by tak pracovné miesta pre obyvateľov Slovenska, odvádzali by tu dane a mohli by sa posilniť a rozvíjať tak, aby boli konkurencieschopné aj v zahraničí.
