Pri prvom prístupe je podľa mňa nepomer medzi všeobecne uplatňovaným ohodnocovaním úvodného a realizačného projektu. Ak vezmeme do úvahy, že úvodný projekt definuje základné podmienky a navrhuje všeobecné riešenia a realizačný projekt musí tieto riešenia rozvinúť do úplných detailov, je podľa mňa zrejmé, že cena realizačného projektu by mala byť podstatne vyššia, ako cena projektu úvodného (toto vo všeobecnosti neplatí).
Navyše sa oba uvedené prístupy u nás aplikujú spôsobom, ktorý dehonestuje prácu projektantov. Pri prvom prístupe sa pri stanovovaní ceny uplatňuje nízke percento investičného nákladu, pri druhom nízka hodinová sadzba. Je zrejmé, že projekt podstatnou mierou určuje charakter a parametre realizovaného diela. Detailný návrh zložitejšieho elektrosystému a systému kontroly a riadenia vyžaduje od projektanta nielen potrebnú kvalifikáciu, značné množstvo vedomostí a skúseností, ale vzhľadom na neustály technický rozvoj v týchto odvetviach aj sústavné vzdelávanie sa. Okrem týchto aspektov sa často zabúda na ďalší – riziká, ktoré zo sebou nesie prípadná chyba v projekte. Chyba v projekte týchto častí môže totiž nielen spôsobiť materiálne škody, ale aj ohroziť životy ľudí. Takáto chyba sa môže prejaviť často až po rokoch, napríklad pri výskyte nejakej výnimočnej udalosti. Projekt sa potom stáva dokumentom, ktorý chybu dosvedčuje. To, že projektant vychádzal zo zlých vstupov (napríklad od investora), sa potom už ťažko dokazuje.
Myslím si, že hladina ceny projektových prác, ktorú slovenský trh momentálne akceptuje, tieto (a mnohé iné) vstupy nezohľadňuje. Trhová cena projektu je totiž tá, ktorú je ochotný zákazník (investor alebo vyšší dodávateľ) zaplatiť. A ten nad týmito parametrami málokedy uvažuje.