Ak porovnám ich znalosti a spôsobilosti technického charakteru s vedomosťami našich inžinierov, nedovolím si prehlásiť, že by som tu zaznamenal zásadné rozdiely. V čom sú však znateľne lepší, je spôsob komunikácie s partnermi, obchodné zručnosti a ekonomické myslenie. Tieto schopnosti sú ich veľkou konkurenčnou výhodou. Raz mi jeden z našich zákazníkov povedal: „Nie je dôležité, či ste pre mňa spravili to, čo od vás chcem. Dôležité je, aby ste ma presvedčili, že ste to spravili.“ Práve v tej schopnosti „presvedčiť“ sú naši západní kolegovia vo všeobecnosti lepší. Dnešné pomery vyžadujú, aby sme prekonali delenie ľudí na technikov a obchodníkov.
Firmy najlepšie ohodnocujú ľudí, ktorí disponujú technickými znalosťami, ako aj obchodnými zručnosťami. Takí totiž dokážu uvažovať o každej otázke a probléme v širších súvislostiach a majú väčšiu istotu pri rozhodovaní. V konečnom dôsledku dokážu efektívnejšie uplatniť aj svoje technické znalosti. I keď v posledných rokoch mnoho škôl technického zamerania umožňuje aj štúdium ekonomických a obchodných smerov, stále prevažujú absolventi týchto škôl bez základných obchodníckych znalostí. Čerpám z vlastnej skúsenosti, keď tvrdím, že ich hendikep proti absolventom ekonomických škôl sa prejavuje už pri prvých vstupných pohovoroch na pracovisku. Myslím si, že by bolo vhodné zaradiť do osnov technických škôl predmety ekonomického charakteru. Tiež základná znalosť psychológie obchodu nemôže nikomu uškodiť (a keď, tak len konkurentovi ˘). Predpokladám, že väčšina technicky orientovaných študentov by takéto predmety považovala za balast. Napriek tomu by mali dostať šancu stať sa konkurencieschopnými absolventmi.