Začiatok roku 2009 bol – ako obvykle – spojený s prerokúvaním dodávateľsko-odberateľských zmluvných vzťahov a sprehľadnil situáciu. Obavy odberateľov sa premietli do zníženia kontrahovaných objemov iba na nevyhnutnú údržbu a do limitácie rozvoja takmer na nulu. Životný cyklus automatizovaných systémov riadenia tvoria etapy prípravy zámeru, projektovej prípravy, realizácie, testov a nábehu, rutinnej prevádzky a údržby, prípadných modifikácií a nakoniec inovácie alebo likvidácie.
Zákazník dnes uvažuje tak, že všetko okrem rutinnej prevádzky a údržby možno posunúť do času, keď bude menej kritická situácia a viac dostupných prostriedkov. Výnimkou je, hádam, iba likvidácia systému riadenia, ktorá je aktuálna pri zastavení produkcie výrobne ihneď. Ako priamy dôsledok recesie znášajú takto spoločnosti s profesijným zameraním na služby v oblasti systémov riadenia, pokles objednávok a redukciu aj existujúcich servisných zmlúv. Iróniou je, že pred rokom sme sa bavili o tom, ako chýbajú kvalifikovaní projektanti systémov riadenia. Tento rok chýbať nebudú. Nebudú chýbať a vystačíme si aj s kvalifikovanými a skúsenými analytikmi, programátormi a aplikačnými inžiniermi. Správna otázka však je, do akej miery je vhodné personálne zrkadliť situáciu v dopyte týchto služieb.
Či nám po opätovnom oživení trhu a nástupe rozvoja nebudú chýbať skúsení aplikační inžinieri tým viac, že sa to zanedbalo počas recesie. Domnievam sa, že obdobie hospodárskeho útlmu by malo byť skôr obdobím príprav na nové výzvy a obdobím zefektívňovania chodu spoločnosti, než obdobím redukcie počtu kvalifikovaných pracovníkov, a teda vedomého znižovania predností spoločnosti a jej know-how. Určite to pri výraznom znížení zdrojov nebude ľahká úloha. Ale ľahké úlohy sme už riešili. Skúsme, či zvládneme tie ťažké.