Vnímanie údržby ako poskytovateľa služby pre výrobné oddelenia je v súčasnosti nedostatočné a prekonané a jej hlavnou úlohou by malo byť dosiahnutie požadovanej spoľahlivosti výrobných technických systémov v spolupráci s výrobným oddelením, a to v súlade s podnikovými cieľmi. Dôležitá je pri tom spolupráca medzi údržbou a výrobou s podporou plánovacieho oddelenia. Cieľom by nemalo byť uspokojovanie seba navzájom, ale spoločné napĺňanie požadovaných parametrov spoľahlivosti, a teda aj dostupnosti zariadenia pri efektívnom využití zdrojov. Údržba vykonávaná iba na základe požiadaviek výroby a bez ich efektívneho riadenia produkuje množstvo činností, ktoré sú schopné zahltiť všetky kapacity údržby, a preto je potrebné, aby úlohy údržby boli plánované, prípadne príslušnou metodikou určené na základe vypočítaných a analýzami podložených požiadaviek údržby vychádzajúcich zo zberu údajov priamo z výrobného procesu.
Dodržanie termínov v určených tolerančných pásmach, bez ohľadu na to, ktoré oddelenie v konkrétnom výrobnom podniku nesie zodpovednosť za prideľovanie a plánovanie disponibilného času výrobného zariadenia, umožňuje efektívnu organizáciu údržby a musí byť zabezpečené pomocou štandardizovaných postupov. Nedostatok času alebo finančných zdrojov nemôže byť dôvodom na nevykonanie údržby v naplánovanom termíne, pretože je praxou overené, že odložená údržba stojí výrobný podnik viac peňazí, spôsobuje väčšiu stratu z kapacity zariadenia a predstavuje vyššie bezpečnostné riziko.
Dôsledné dodržiavanie naplánovaných činností je veľmi dôležité pre stabilné udržanie spoľahlivosti výrobných systémov v žiadaných hodnotách. Odkladanie plánovanej údržby priamo spôsobuje navýšenie korektívnych činností, pri ktorých treba reagovať v krátkom časovom úseku bez možnosti prípravy a nie v ideálnych podmienkach. To následne vyžaduje servisný zásah z pravidla skôr, ako je štatistická hodnota strednej doby do poruchy a vzniká stav, keď sa zvyšuje podiel korektívnych činností na úkor preventívnych a znižuje sa dostupnosť zariadenia.