Minulý mesiac poslanci Európskeho parlamentu v Bruseli rokovali tiež o energetickej efektivite. V predloženom návrhu britskej liberálky Fiony Hall sa požaduje komplexný prístup, ktorý by sa okrem aktualizácie energetického označenia na domácich spotrebičoch týkal aj aktualizácie energetických úspor v budovách a doprave a ktorý by ešte viac podporil daňové úľavy za investície do energetickej efektivity. Tento návrh prichádza len týždeň po tom, čo predseda Európskej komisie José Manuel Barroso predstavil energetický plán súvisiaci s klimatickými zmenami.
Cieľom je do roku 2020 znížiť emisie skleníkových plynov o 20 %, zvýšiť energetickú účinnosť o 20 % a o rovnaké percento zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie. Energetická efektivita má okrem ekologického aspektu aj nemenej dôležitý ekonomický rozmer. Cena energií je spravidla jednou z najväčších nákladových položiek v ekonomike každého podniku, nákupného centra či domácnosti. Neustály rast cien energií len posilnil ich vplyv na celkovú konkurencieschopnosť firiem. Nielen veľké podniky s ročnou spotrebou niekoľkých desiatok megawatthodín, ale aj malé výrobné jednotky, logistické centrá, menšie sklady, predajne či kancelárske budovy sú čím ďalej, tým viac nútené riešiť komplexný monitoring a manažment spotreby elektrickej energie.
Spotreba energií narástla od roku 1980 o 45 % a predpokladá sa, že v roku 2030 vzrastie o ďalších o 70 %. Energetická efektivita ma dôležité miesto, ale sama nevyrieši problém nadmernej spotreby energie. Aby sme obmedzili rast nákladov a vplyv na životné prostredie, musíme sa naučiť lepšie manažovať jej spotrebu a šetriť. A šetriť energiou možno takmer všade. Vedeli ste, že ak nabíjačku mobilu nenecháme po nabití v zásuvke, vyhneme sa tak plytvaniu 95 % energie, ktorú nabíjačka bežne spotrebuje? Práve vypínam počítač a aj keď sú to možno kvapky v mori, som rád, že šetrím energiou. A čo vy?