Jedno slovenské príslovie však hovorí, že všetko zlé je na niečo dobré. Tak ako v školstve bolo nutné prejsť na online výučbu a online testovanie študentov, aj vo firmách, tam, kde to charakter práce umožňuje, rozšíril sa homeoffice. Ak sú aktivity pracovníkov dobre organizované a reportované, z pohľadu firiem sú to čisté úspory nákladov. Nemusia platiť za elektrinu na prevádzku počítačov, v kanceláriách sa nemusí svietiť a kúriť ˘ (prípadne chladiť). Ušetrí sa na spotrebe vody, prípadne na prevádzke kuchyne, ak sa predtým pre zamestnancov zabezpečovalo aj stravovanie.
Firmy potrebujú fungovať čo najefektívnejšie a ak boli v období pred koronakrízou iné priority, kríza vytvorila tlak na očistenie sa od nepotrebných nákladov. So šetrením nákladov to však nie je také jednoduché, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Môžeme škrtať v oblasti spotreby energií, materiálov na výrobu, servisu od externých dodávateľov alebo ľudských zdrojov. Všade môžeme redukovať náklady, ale dôležité je najprv si spočítať, ako prispievajú k tvorbe zisku aktuálne nákladové položky. Ak napríklad teraz z oblasti ľudských zdrojov uvoľníme časť kompetentných pracovníkov, koľko know-how si odnesú so sebou? Aký bude dosah na kvalitu produktu dodávaného zákazníkom? Ako dlho bude trvať zaškolenie a koľko zdrojov na školenia budeme musieť neskôr investovať, aby sme po čase ich náhradníkov dostali na potrebnú úroveň kompetencie?
Podobné otázky si môžeme položiť aj v iných oblastiach, ale ich spoločným menovateľom by bolo stále jedno: Aký to bude mať vplyv na produkty firmy? Udržíme kvalitu, dodacie lehoty a úroveň servisu zákazníkom? Je to trocha aj umenie upraviť náklady tak, aby neovplyvnili výstupy firmy z pohľadu zákazníka a aby sa zároveň dostali do akceptovateľného pomeru k aktuálnej úrovni tržieb.