Ak sú procesy zabezpečujúce výstup veľmi jednoduché, napríklad jeden stroj, tak na opis času neplánovaných prestojov nepotrebujeme drahé systémy automatického zberu dát a reportingu. V takej situácii poskytne aj manuálny záznam o prestojoch vykonaný obsluhou procesu zhruba na 80 % pravdivú informáciu o prestojoch.
Ak je však procesov na jeden produkt v rade viac a ak navyše každý z nich pracuje inou rýchlosťou (trvanie výrobného cyklu na jeden produkt), vtedy pravdivosť manuálneho záznamu prestojov obsluhou pracoviska dosahuje maximálne 20 %. Ak firma pri takýchto linkách nezavedie automatický elektronický zber dát z každého pracoviska, na základe manuálnych záznamov nerieši ozajstné príčiny prestojov.
Ani automatický zber dát nie je všeliek na pomenovanie príčin odchýlok od plánu. Výnimkou je prípad, ak linka funguje princípom toku jedného kusu; vtedy každý prestoj ľubovoľnej časti procesu znamená aj zastavenie linky ako celku. No ak sú medzi jednotlivými procesmi linky zásobníky, tak pri takom stave máme síce presné dáta za jednotlivé pracoviská, ale nemáme odpovede na otázku, prečo sme napríklad vyrobili menej za výrobnú linku ako celok. Pretože vtedy nie každé prerušenie procesu mimo úzkeho miesta linky znamená aj zastavenie samotného úzkeho miesta. Niektoré zastavenia „absorbujú“ zásobníky medzi procesmi. A ak sa najpomalší proces pri niektorých prestojoch iných procesov nezastavil, tak tie prestoje nemôžeme zarátať medzi príčiny nesplnenia plánu.
Implementáciu automatického zberu dát vo výrobných aj nevýrobných procesoch považujem za kľúčovú podmienku ďalšieho zlepšovania efektívnosti procesov. No treba si dať pozor aj na to, aké výstupy bude automatický zber dát a riešenie ich spracovania (napr. MES) poskytovať. Aby podľa typu procesu systém vedel dodať report použiteľný pri rozhodovaní o následných opatreniach.