Presvedčil som sa o tom na výstave našich noviniek, ktorú sme nedávno organizovali pre slovenských technikov. Zdá sa, že kríza nám stavia rôzne prekážky aj v tejto oblasti. Prejavili sa už od prvého kroku. Presvedčiť našu centrálu, že osobná komunikácia je napriek šetreniu nevyhnutná, vyžadovalo oveľa väčšie úsilie pri schvaľovaní nákladov v porovnaní s minulými rokmi.
Potom nasledovalo ešte náročnejšie kolo presviedčania zákazníkov a hlavne vedúcich pracovníkov, aby sa prišli pozrieť a odskúšať si technické novinky, dozvedieť sa nové informácie a vymeniť si skúsenosti. Vyzbrojení fotodokumentáciou a argumentmi z predchádzajúcich ročníkov sa nám podarilo zdolať aj túto bariéru. Kolegovia z nášho nemeckého vedenia, ktorí nás prišli skontrolovať priamo na miesto činu, neverili vlastným očiam. Moji podriadení si nielenže pozháňali a pozvážali najnovšiu techniku z celej Európy, ale ju aj sami cez noc namontovali a oživili s cieľom ukázať svojim zákazníkom, že „nie sú o nič horší“. Potom sa celý týždeň 16 hodín denne venovali vysvetľovaniu, prezentáciám a vymieňaniu skúseností. Príjemná pracovná atmosféra, ochota našich zákazníkov pricestovať za nami stovky kilometrov a hlavne priateľská komunikácia zanechala vo všetkých obrovský dojem. Okrem technických tém sa veľa rozprávalo aj o obchodných vzťahoch a súčasnej situácii v našom odbore.
Zatiaľ čo získať zákazku pre naše inžinierske firmy v zahraničí je napriek dobrej cene takmer nemožné, u nás na Slovensku sa pri rozhodovaní nie až tak veľmi prihliada na to, či budú mať prácu naši technici. Sme ľudia, potrebujeme žiť a živiť naše deti, preto sa musíme spolu rozprávať (nie cez Skype) a nielen na formálnych rokovaniach. Potrebujeme sa, samozrejme, tešiť aj z osobných a zo spoločných úspechov a to naše automaty, nech sú akokoľvek dobré, nedokážu.