Príchody a odchody, Ing. Anton Gérer, Názory,

Príchody a odchody

Vždy si tak hovorím, že na ten posledný editoriál sa teším. To už klopú na dvere Vianoce, bude o čom. A keď mám začať písať, nie a nie to prísť. Myšlienka. Tá správna. V hlave ich víri toľko, že neviem, ktorú uchopiť. Pretlak myšlienok. Potreboval by som nájsť správne konštanty a dobre vyladiť ten môj osobný regulátor PID, aby to nejako zrovnal. Na žiadanú hodnotu. Ale čo je žiadaná hodnota? Sumár výsledkov za končiaci sa rok? Čísla, ktoré napovedia o úspechoch či menej vydarených veciach? Alebo zosumarizovať hlavné témy decembrového vydania? Fajn, takže posledné tohtoročné číslo je aj o vzdelávaní a komu inému by sa patrilo dať slovo, ak nie učiteľom stredných škôl a univerzít, ktorí vnímajú aktuálne problémy a výzvy z prvej línie? Samozrejme, ďalších tém a inšpirácií je oveľa viac.

Čakám, či príde…

A! Prišla! Myšlienka. Začal som s ňou už pred napísaním toho predchádzajúceho odseku, ale potom som ju odložil. Neviedla k Vianociam. Aspoň nie prvoplánovo. Nástojčivosť však zvíťazila. Neuhla, zostala. Myšlienka odchodov a príchodov. Príchod myšlienok ˘, chladných rán, bielej periny a dlhých večerov. Vône škorice, medovníkov, oblátok. A zjavili sa mi príchody a odchody áut, autobusov, vlakov, električiek. Aj tie vedú predsa k Vianociam. Vezú nás domov, k blízkym, rodine. Príchod Vianoc je zároveň odchodom zhonu, všedných povinností. Odtiaľ, kde dnes dunia zbrane, prišiel Pokoj. Bol tu a bude vraj navždy. Na odchod sa nechystá. Prajem Vám v mene celej redakcie radostné a pokojné sviatky Vianoc. Do nového roku odchod všetkého, čo vás o pokoj a radosť oberá, a príchod nových príležitostí na zmenu k lepšiemu.