Ak však opustíme globálny svet a pozrieme sa do tých našich menších svetov, na ktoré máme reálny vplyv, prípadne do nášho osobného mikrosveta, sme ešte príliš často poháňaní myšlienkami trvalého rastu. Zdá sa, že tieto myšlienky, pretavené do princípu „čím viac, tým lepšie“, sú stále hlboko zakorenené v nás. Akoby sme podvedome dúfali, že nás to privedie k šťastiu a spokojnosti. Na akademickej pôde sledujeme počty publikácií a počty študentov, v súkromnej sfére sledujeme zisky a, čo je ešte smutnejšie, v správach sledujeme, o koľko kusov vojenskej techniky a vojakov prišla ktorá strana vojenských konfliktov.
Ak dáme malému dieťaťu pekné červené jabĺčko, je šťastné a spokojné. Ak mu dáme druhé, rozžiari sa ešte viac. Problém však nastane, ak dostane tretie jabĺčko. Obidve ruky má zaplnené, tretie jabĺčko sa ťažko nesie, často padá na zem a miera spokojnosti a šťastia dieťaťa značne klesá. Lineárny model medzi „čím viac“ a „tým lepšie“ prestáva fungovať veľmi rýchlo.
Technika a technické inovácie od jednoduchých nástrojov až po umelú inteligenciu nám bezpochyby uľahčujú dosahovanie cieľov azda v každej oblasti nášho života. Treba však dodať, že len vtedy, ak ich správne používame. Ak nie, tak sa stávajú tým tretím jabĺčkom, ktoré nám robí viac problémov, ako úžitku.
Nemohli by sme hodnotiť technické inovácie z hľadiska ich príspevku k ľudskému šťastiu a spokojnosti? Áno, znie to ako utópia. Nedá sa to merať a je to neobjektívne. Na druhej strane, „prístroj“ na meranie šťastia a spokojnosti nosíme každý v sebe a výsledok merania vieme určiť až prekvapivo rýchlo a presne. Nuž skúsme aj v nastávajúcom roku naše rozhodnutia aspoň v tom osobnom mikrosvete nerobiť pod vplyvom princípu „čím viac, tým lepšie“, ale so zreteľom na naše trvalé šťastie a spokojnosť.