HMI - nové poznatky pri tvorbe operátorského rozhrania

20. januára 1992 o 18:20 hod. vzlietol Airbus A32 z francúzskeho Lyonu na svoj pravidelný vnútroštátny let do Štrasburgu. Let prebiehal bez komplikácií až do chvíle, keď sa posádka pripravovala na pristátie. Keď piloti nastavovali do letovej riadiacej jednotky uhol zostupu, –3,3, pozabudli nastaviť, že ide o hodnotu pre režim vertikálnej rýchlosti a nie režim uhlu letovej dráhy. Keďže letová riadiaca jednotka bola v zlom režime, hodnota –3,3 znamenala rozsah zostupu 1 006 m za minútu namiesto správnej hodnoty 244 m za minútu. Viditeľnosť bola zlá a posádka si túto chybu neuvedomila až do chvíle, keď už bolo neskoro. Keď lietadlo narazilo do horského masívu, z celkového počtu 96 pasažierov a členov posádky zahynulo 87 ľudí. Medzi viacerými dôvodmi, ktoré boli oficiálne označené ako príčina havárie, sa uvádzalo aj to, že ovládacie ­rozhranie „vhodné pre normálne situácie, ale neposkytujúce náležité varovania posádke v prípade zlého rozhodovania, [...] malo sklon zvyšovať pravdepodobnosť takýchto chýb pri používaní rozhrania, a to zvlášť pri enormnom pracovnom vyťažení.“ [1]

Celý článok