prof. Ing. Dušan Petráš, PhD.

Čo viedlo Slovenskú spoločnosť pre techniku prostredia v spolupráci so svojimi partnermi k zorganizovaniu prvého ročníka konferencie Energetický manažment?

V prvom rade treba povedať, že Slovenská spoločnosť pre techniku prostredia, ako jedna z najstarších vedecko-technických spoločností pôsobiacich v tejto oblasti na Slovensku, slávi tento rok 25. výročie od svojho založenia. Okrem toho už pätnásť rokov organizujeme konferenciu Facility management, ktorá sa od počiatku zameriavala na problematiku prevádzky, údržby a všeobecne komplexnej starostlivosti o budovy. Sami sme cítili, že facility management, do ktorého spadajú také oblasti ako riadenie ľudských zdrojov, právne a legislatívne predpisy až po efektívne využívanie všetkých druhov energií, zahŕňa veľký rozsah tém, čomu zodpovedalo aj rôznorodé zloženie účastníkov tejto konferencie. Konferencia je stále úspešná, ale práve kvôli tomu širokému zameraniu sme sa niektorým témam nemohli venovať do hĺbky. To bol teda asi prvý moment, prečo sme sa rozhodli zorganizovať konferenciu so zameraním na energetický manažment.

Objektívne musím ale povedať, že druhým dôvodom bolo aj prijatie viacerých závažných európskych smerníc, ktoré boli implementované do našej legislatívy v oblastiach energetickej efektívnosti, obnoviteľných zdrojov energie či energetickej hospodárnosti budov, kde spoločným menovateľom všetkých týchto oblastí je efektívne využívanie energií. S tým je spojené aj to, že efektívne poskytovať energie by mali len právnické alebo fyzické osoby, ktoré majú na to patričné oprávnenie a certifikáciu a môžu služby v tejto oblasti poskytovať s určitou garanciou. Trendy v tejto oblasti sa nedajú zastaviť – vznikajú záujmové odborné združenia, o tému sa začína zaujímať aj finančný sektor – či už štátny alebo aj privátny, bankový a pod. Veľké množstvo investorov a developerov začína v súčasnosti stavať budovy a celky s úplne iným cieľom, ako to, že by sa mali o ne starať. Veľké siete hotelov, nákupné strediská, športové, multifunkčné či nemocničné zariadenia – ich hlavným biznisom nie je starať sa o budovy. Čiže určite vzniká komunita, pre ktorú bude zaujímavé sledovať a orientovať sa v legislatívnych, ekonomických či technických otázkach súvisiacich s riadením a efektívnym využívaním energií.

Jednou zo sekcií prvého ročníka bola aj legislatíva. Sú podľa vás nové smernice a zákony, ktoré boli v oblasti energetickej efektívnosti prijaté do slovenskej legislatívy prínosom pre prax a pre subjekty, ktoré na trhu v tejto oblasti pôsobia alebo chcú ešte len začať podnikať?

Odpoviem najprv veľmi jednoducho. Na jednej zahraničnej konferencii som prezentoval názor, že u nás sa veľa vecí robí preto, lebo to predpisuje legislatíva a zákony. Z druhej strany som dostal odpoveď v tom duchu, že to sa musí fantasticky u vás podnikať, keď väčšinu vecí predpisujú zákony. To že na úrovni Európskej únie, ktorá spotrebúva 35 % zo všetkých primárnych zdrojov energie a na jej území sa nachádzajú 3 % týchto zdrojov, tak je len logické, že v snahe zabrániť ďalšiemu roztváraniu nožníc tohto nepomeru sa prijímajú legislatívne opatrenia týkajúce sa efektívneho využívania energií. Čiže to, že sa prijímajú logické zákony, vyplývajúce z reálneho stavu, je podľa mňa v poriadku. Mierne kritický by som bol ale k mechanizmu, akým sa smernice pripravujú.

Často je to napríklad tak, že bez ohľadu na to, či sa v danej krajine nejaké zdroje nachádzajú alebo nie, či sú tam také alebo onaké klimatické podmienky, tak sa podmienky nastavia paušálne a nikdy sa to nebude zhodovať s reálnou situáciou v tej ktorej krajine. Z toho ale vyplýva, že transpozícii do legislatívy jednotlivých krajín by mala mať možnosť pridať k danej smernici isté prílohy, ktoré by dané špecifiká zohľadňovali. Ale nie som si istý, či kolegovia z príslušných ministerstiev na Slovensku majú dostatok času na prípravu takýchto národných príloh, alebo len v tejto chvíli majú čas na to, aby to len preložili a legislatívne spracovali. Čiže je dobré, že legislatíva pomáha nasmerovať subjekty k efektívnemu využívaniu energií, na druhej strane nie všetko, čo sa teraz príjme, bude ideálnym riešením aj v budúcnosti a ja verím, že hlavne ľudia z ministerstiev budú ochotní počúvať aj názory odbornej komunity a subjektov, reálne podnikajúcich na trhu, aby prijímaná legislatíva bola hlavne motivujúca a férová pre všetkých účastníkov trhu s energiami. A to, že ochota je, svedčí aj účasť zástupcov z Ministerstva hospodárstva SR aj na konferencii Energetický manažment a ich vystúpenia s príspevkami na tieto aktuálne témy.

Pre koho je primárne konferencia určená, kto je vlastne cieľová skupina pre tému energetický manažment?

Toto je veľmi dobrá otázka. Keď sme v rámci zasadnutí prípravného výboru konferencie sedeli, tak sme to riešili dosť intenzívne. Mali by to byť teda investori do výstavby väčších stavebných celkov a komplexov, developeri stavajúci či už nemocnice alebo kultúrno-spoločenské objekty. Témy konferencie sú určite zaujímavé aj pre tých, ktorí už v súčasnosti spravujú budovy a na rozdiel od iných, viac technicky zameraných konferencií, sa na Energetickom manažmente objaví ešte viac ľudí z finančného a bankového sektoru. Už teraz sú pre oblasť obnovy budov k dispozícii štátne fondy, stavebné sporenie či hypotekárne úvery. Ale myslím si, že tých nástrojov už teraz je aj viacej a budú len pribúdať. A EPC (Energy Performance Contracting) je úžasná myšlienka, na ktorej nemôže prehrať nikto. Banka dostáva do obehu peniaze, sprostredkovateľ má svoju maržu a ten, ktorý si službu objednáva a využíva ju, zase ušetrí na efektívnom využívaní energií a nižších faktúrach za ich spotrebu. A to sú práve tie peniaze, ktorými splatí pôžičku banke alebo inému subjektu, aby si moderné technológie mohol nainštalovať a využívať.

V prednáškach sa často objavovalo, že EPC projekty a projekty energetickej efektívnosti sa týkali väčšinou komunálnej sféry, ako verejného osvetlenia prípadne spotreby energií v budovách. Sú projekty EPC zaujímavé aj pre priemyselné podniky?

My sme zástupcov priemyselných podnikoch oslovovali, pozývali sme ich na konferenciu. Zatiaľ tá odozva nebola taká, ako by sme si predstavovali aj my, ako organizátori. Tam treba vidieť jednu vec – musí existovať rovnováha medzi energetickou bilanciou budovy a technológie. Väčšina veľkých výrobných podnikov pôsobiacich na Slovensku má zahraničného majiteľa, resp. väčšinového vlastníka, ktorý žiaľ ale niekedy aj našťastie dovezie kompletné technológie priamo zo zahraničia a problematiku energetickej efektívnosti už nerieši. Buď preto, lebo sa jedná o technológie, ktoré to už majú vyriešené, alebo radšej sa investuje do zveľadenie infraštruktúry výrobného podniku alebo danej prevádzky.

Vráťme sa späť ešte k problematike energetického auditu. Je zo strany prevádzkovateľov a vlastníkov budov záujem o tieto audity?

Napríklad u nás, na fakulte sme to začali nazývať energetické hodnotenie budov, ktoré sa skladá z takých dvoch častí. Prvou je oblasť certifikácie racionálneho a efektívneho využívania energií v budove, ktorá vyplýva aj zo zákona a je ju potrebné vykonať vždy, keď sa jedná o kolaudáciu novostavby alebo predaj či prenájom budovy. Mám možno subjektívny dojem, že práve preto, ako je ten mechanizmus a podmienky nastavené, často sa to chápe ako formalita a administratívny úkon. Toto moje presvedčenie podporuje asi aj fakt, že certifikát nie celkom úplne analyzuje reálne prevádzkové podmienky a energetickú náročnosť danej konkrétnej budovy.

Certifikát viac-menej hovorí len o tom, v akom stave sa budova nachádza, ale v porovnaní s hodnotami, ktoré by vzišli z reálneho, dlhodobejšieho merania, by sa to mohlo líšiť niekedy až diametrálne. Z tohto dôvodu sa mi zdá, že energetický audit dokáže povedať viac a presnejších informácií, ako v súčasnosti nastavená energetická certifikácia budov. Preto aj vítam, že v novom zákone o energetickej efektívnosti sa už energetický audit netýka len priemyselných prevádzok ale budov ako takých. A čo je na tom možno najpodstatnejšie je, že audit napriek tomu, že používa skoro identické metódy ako energetická certifikácia, t. j. fyzikálne princípy, ako toky tepla, zisky a straty sa merajú a vyhodnocujú rovnakým spôsobom, ale rozdiel je v tom, že energetický audit pracuje naozaj s reálnymi hodnotami konkrétnej budovy, konkrétneho typu vykurovania a klimatizácie, nainštalovaného v danej budove, konkrétneho osvetlenia a dokonca s konkrétnou obsadenosťou budovy.

Pre tých majiteľov a prevádzkovateľov, ktorým záleží na úsporách energií, je energetický audit veľmi dôležitý, pretože potenciál energetických úspor, ktorý je nastavený od roku 2016 je 50 – 70 %. Návratnosť do takýchto projektov, keď sa samozrejme robia komplexne, t. j. stavebná plus technologická časť, je menej ako desať rokov. Ak sa v minulosti preferovalo len zatepľovanie či výmena okien, tam návratnosť pod 15 rokov neexistuje. Keď sa obnova a modernizácia budov spojí s meraním a technológiami pre riadenie a reguláciu, vyregulovaním sústav, tak sa návratnosť významným spôsobom skráti.

Už dlhé roky sa hovorí o potrebe reálneho prepojenia univerzitného a výskumného prostredia s praxou. Do akej miery sa darí vášmu pracovisku zapájať sa do projektov z praxe?

Naše pracovisko už dlhé roky spolupracuje s praxou. K dnešnému obdobiu máme za sebou už okolo dvoch stoviek energetických auditov, ktoré sa týkali rodinných a bytových domov až po väčšie komplexy budov. Spracovali sme pre niektoré mestá na Slovenské komplexné energetické koncepcie. Práve pred tromi mesiacmi sme obhajovali na mestskom zastupiteľstve v Trnave aktualizovanú energetickú koncepciu pre toto mesto. Jednalo sa o veľmi zaujímavý projekt, kde do koncepciu vstupujú rôzne energetické zdroje, od odpadového tepla z jadrovej elektrárne, cez centrálne zásobovanie tepla viacerými subjektmi ako aj energetické potreby množstva väčších výrobných firiem, ktoré v Trnave a jej okolí pôsobia. Záujem v oblasti komunálnej energetiky je, ale väčšinou sa jedná o záujem o transfer know-how, kde zadávateľ od nás chce poradiť v istých oblastiach príp. vystaviť certifikát a pod. V každom prípade nečakáme pasívne, kým sa nám niekto ozve s nejakou požiadavkou, ale aktívne vyhľadávame príležitosti pre zapojenie sa do projektov z praxe.