Objasnime na úvod našim čitateľom jednotlivé typy plynových ­kotlov pre použitie v rodinných či bytových domoch a pomenujme aj ich charakteristické technologické vlastnosti.
Pre uvedené typy objektov má význam zaoberať sa dvomi typmi kotlov – nízkoteplotnými a kondenzačnými kotlami. Kondenzačné kotly získavajú latentné teplo zo spalín a dokážu teda využiť ­zvyškové teplo, ktoré pri iných typoch kotlov odchádza cez komín. Vďaka tomu je možné šetriť spotrebu plynu, resp. celkové náklady spojené s prevádzkou a vlastníctvom kondenzačného kotla. Kondenzačný kotol je prioritne určený pre nízkoteplotné vykurovanie, to ­znamená, že systém pracuje s teplonosnou látkou s nízkou teplotou.

Pričom ­teplonosná látka môže cirkulovať v systémoch podlahového, ­stropného alebo stenového vykurovania. Pri kondenzačných kotloch je ­žiadúce, aby teplota vratnej vody bola pod hodnotou teploty rosného bodu. Teplota spalín, ktoré vystupujú z kondenzačného kotla, sa pohybuje na úrovni 40-90 °C. Preto je potrebné venovať pozornosť aj vhodnému odvodu spalín, kde sa tvorí kondenzát a nutné použiť odvod spalín pre kondenzačné kotly. Účinnosť kondenzačného kotla sa bežne pohybuje v rozsahu 98-109%. Hodnota nad 100% indikuje, že okrem vlastnej účinnosti sa k tomu pridáva aj schopnosť využívať už spomínane zvyškové teplo spalín.

Druhým typom sú nízkoteplotné kotly, ktoré pracujú s teplotou ­spalín 90 – 140 °C, pričom určitá časť tepla uniká nevyužitá do ­prostredia. Účinnosť tohto typu kotla sa pohybuje v rozsahu do 95%. Nízkoteplotné kotly sú žiadanejšie pri rekonštrukciách existujúcich zdrojov tepla, kde investor nechce investovať dodatočné ­prostriedky, ktoré si inštalácia kondenzačného kotla vyžaduje, ako napr. úprava či výmena komína alebo zabezpečenie odvodu kondenzátu...

Zatiaľ sme hovorili najmä o rodinných domoch. Aké typy kotlov sú vhodné pre bytové domy?

Podobne to platí aj pri bytových domoch, pričom tu je možné ­využívať kaskádové zapojenie viacerých kondenzačných alebo nízkoteplotných kotlov. Najmä pri novostavbách bytových domoch sa ­využívajú rôzne systémy vykurovania napr. odovzdávacie stanice tepla, čo znamená, že centrálny zdroj tepla musí stále pracovať s vysokou teplotou vykurovacej vody a tu je vhodné použiť nízkoteplotné kotly. Kondenzačné kotly sa využívajú pri bežnom vykurovacom systéme alebo pri individuálnom vykurovaní jednotlivých bytov.

Aby dochádzalo ku kondenzačnému režimu a naplno sme využili vlastnosti kondenzačného kotla, je potrebné, aby teplota vratnej vody bola nižšia ako teplota rosného bodu, čo je približne 57 °C. Pri teplotnom spáde 75/60 °C a vonkajšej teplote do mínus 11,5 °C pracuje kotol stále v kondenzačnom režime, pri nižšej vonkajšej ­teplote kotol začne pracovať mimo kondenzačný režim. Avšak takmer 95% ročnej práce je teplota vratnej vody pod rosným bodom a teda pracujeme v tomto období v kondenzačnom režime.

Kedy je vhodné a výhodné uvažovať nad kúpou kotla pre rodinný príp. bytový dom?
Začnem opäť s novostavbami. Tu je potrebné si už na začiatku ­projektu zvoliť vhodný zdroj tepla. Obmedzujúci faktor je napríklad plocha kotolne. Ak plánujeme využívať zdroj tepla napr. len na ­kúrenie a systém bude vybavený len menším zásobníkom vody, ­postačuje na to menší kumbál. Akonáhle začneme uvažovať o väčšom systéme napr. podpora vykurovania kolektormi, plánujeme využívať rekuperáciu, t.j. spätné získavanie tepla, tak rozmery strojovne sa tomu musia prispôsobiť a tento priestor sa zákonite zväčší.

Ešte doteraz sa v niektorých rodinných domoch či bytovkách ­využívajú ako vykurovacie telesá tzv. gamatky. Aký systém by ste odporúčali pri ich náhrade?
V takomto prípade je najvhodnejšie uvažovať o zmene vykurovacieho systému, či už sa jedná o primárnu časť – teda kotolňu s kotlom alebo sekundárnu časť tvorenú rozvodmi a vykurovacími telesami..

Je ale otázkou, či je vhodné pri takejto rekonštrukcii použiť kondenzačný kotol namiesto pôvodného, napríklad atmosférického kotla, ktorý pracoval s vysokou primárnou teplotou do vykurovacieho telesa okolo 80 °C a pracovalo sa s teplotnými spádmi 80/60 °C.
Pri rekonštrukciách sa často ako prvé menia okná za plastové, pričom dochádza k úspore cca 30%.Tepelné straty objektu sa tak znížia. K tomu sa môže ale nemusí pridať ešte zateplenie fasády, čo samozrejme takisto prispeje k ich ďalšiemu zníženiu. Každé vykurovacie teleso je, alebo by malo byť, navrhnuté na konkrétnu tepelnú stratu miestnosti. Keďže uvedenými opatreniami sa podarí tepelné straty znížiť, dostávame sa do situácie, kedy pôvodné ­vykurovacie teleso, napríklad radiátor, je zrazu predimenzovaný pre danú miestnosť.

To nám ale umožní privádzať do neho vykurovacie médium s nižšou teplotou a už je priestor pre použitie kondenzačného kotla. S teplotou vratnej vody sa dostaneme pod teplotu rosného bodu a začína fungovať systém kondenzácie. Kondenzačný kotol je teda vhodný aj pre rekonštrukcie existujúcich kúrení. Treba ale ­objektívne povedať, že s jeho nasadením sú spojené vyššie investičné náklady, tie dôvody som spomínal už čiastočne skôr.

Určite jednou z dôležitých otázok z pohľadu koncového zákazníka je bezpečnosť a spoľahlivosť plynových kotlov. Ako by ste z tohto pohľadu charakterizovali moderné plynové kotly?
Bezpečnosť a spoľahlivosť patria medzi kľúčové kritériá z pohľadu ich používateľov. Každý kotol obsahuje plynové armatúry, ktoré obsahujú rôzne sondy, snímače, činnosť horákov je riadená sofistikovanými systémami so zapracovanými bezpečnostnými algoritmami a pod. Čiže z pohľadu telesa kotla možno povedať, že bezpečnosť po rokoch skúseností, ktoré majú renomovaní výrobcovia, ­dosiahla vysokú úroveň. To, kde sa môže problém objaviť, sú skôr rozvodné potrubia alebo prívodné potrubia od hlavného uzáveru plynu do ­kotolne. Takisto pri nedostatočne odborne vykonanej práci na ­komínovom telese alebo v systéme odvodu spalín môže dochádzať k úniku CO2.

Ako správne zvoliť výkon kotla pri novostavbách a pri rekonštrukcii existujúceho systému kúrenia?
Predstavme si stav, že pôvodný kotol mal výkon napríklad 26 kW. Väčšinou sa stretávame s tým, že používateľ sa rozhodne aj po jeho výmene zachovať výkon a kúpi si teda nový, 26 kW kotol. V prípade, že zainvestuje do kúpy kondenzačného kotla, môže to byť práve vďaka možnosti modulovania jeho výkonu v poriadku a nedôjde k zbytočnému predimenzovaniu z hľadiska výkonu. Ale v prípade, že spolu s výmenou kotla dochádza aj k ďalším úpravám, napr. výmene okien či zatepleniu fasády, je možné znížiť požiadavky na výkon kotla a pre modelový príklad by napríklad postačoval aj kotol s modulovaným výkonom od 1,9 do 19 kW.

Dokáže si majiteľ, resp. investor sám odhadnúť správny výkon kotla pre svoj objekt?
Existujú všeobecné, ale podotýkam približné výpočty pre ­stanovenie výkonu kotla v závislosti na ploche vykurovaných miestností a ­spôsobu, na čo všetko sa bude kotol využívať. Pri starších ­budovách sa ale nemá význam spoliehať na takéto výpočty, tu je vhodnejšie najmä pri rozsiahlejšej rekonštrukcii objektu a systému vykurovania nanovo prepočítať tepelné straty. Pri rozhodovaní o ­výbere zdroja tepla pre novostavby by mal byť výpočet tepelnej straty samozrejmosťou. Iná situácia môže nastať, ak sa plánuje v  budúcnosti nejaká prístavba respektíve výstavba bazéna, vtedy má zmysel uvažovať o kotle s vyšším výkonom, lebo viem, že v ­budúcnosti mi vzrastú energetické nároky. Ale aj takáto situácia sa dá riešiť následným pripojením ďalšieho kotla do kaskády.

Aké kritéria by mala spĺňať miestnosť pre umiestnenie kotla z ­hľadiska dostatočného prístupu vzduchu, prašnosti a podobne?
Moderné plynové kondenzačné kotly majú zabudované ventilátory, čiže technologická miestnosť by nemala byť prašná. Pri rekonštrukciách alebo aj nových inštaláciách sa používajú systémy nezávisle od vnútorného vzduchu. Prívod vzduchu do kotla sa teda vo väčšine prípadov rieši koaxiálnou rúrou vyvedenou do vonkajšieho prostredia či už cez stenu po fasáde alebo strechu, čím sa odstraňuje možné znečistenie spalinového ventilátora prachom. Ideálnym ­riešením je  teda systém „rúra v rúre“, kde sú do seba osadené rúra pre odvod spalín aj rúra pre nasávanie vzduchu.

Aké zásady platia pre odvod spalín, resp. komínové vložky pri ­inštalácii kondenzačného kotla?
Pri rekonštrukcii pôvodného zdroja tepla je potrebné myslieť aj na kontrolu komínového systému použitím revíznych otvorov. Pri inštalácii nového zdroja tepla je potrebné preveriť, či komín ­vyhovuje novému zdroju prípadne či ho je potrebné vyvložkovať. Pri kondenzačnom kotle je potrebné použiť odvod spalín určený pre kondenzačné kotly, nakoľko pri spaľovaní vzniká kondenzát, ktorým je kyslá látka a dokáže deštruktívne pôsobiť na materiály, ktoré nie sú odolné voči pôsobeniu kyslého prostredia.

Kotol ako každé iné zariadenie si vyžaduje údržbu, niektoré úkony sú dokonca v tejto oblasti podchytené aj legislatívne. Ako teda riešiť starostlivosť o kotol, aby sa zabezpečila jeho najdlhšia možná bezpečná a efektívna funkčnosť?
Zákon č. 17/2007, Z.z. o pravidelnej kontrole kotlov, vykurovacích sústav a klimatizačných systémov predpisuje pre kotly s menovitým výkonom 20kW a viac intervaly, v ktorých je potrebné vykonať kontrolu kotla. Pre fyzické osoby, vlastníkov domov či bytov s ­inštalovaným kotlom do 20 kW sú však tieto odporúčania nezáväzné a tu je dobré sa riadiť odporúčaniami výrobcu príslušného kotla.

Podmienkou záruky u väčšiny renomovaných výrobcov je ­absolvovanie pravidelnej ročnej prehliadky kotlového telesa. Napríklad pre kotly našej spoločnosti platí päťročná záruka pri ­splnení uvedenej podmienky. Pritom pri údržbe servisný technik ­vyčistí spaľovaciu komoru a výmenník, čím sa zlepšuje odovzdávanie tepla. Kontrolujú sa jednotlivé armatúry, expanzná nádoba, tlak v systéme, hodnotu CO v spalinách, prepláchne zápachovú ­uzávierku od kondenzu a pod. Údržbu je vhodné zrealizovať po hlavnej vykurovacej sezóne alebo pred je začatím.

Akým spôsobom prispievajú moderné kotly k ochrane životného prostredia?
Moderné kotly vďaka svojej vysokej účinnosti majú nižšiu spotrebu plynu, ako ich predchodcovia. Použitie vysokoúčinných čerpadiel prispieva k znižovaniu spotreby elektrickej energie až o 70% v ­porovnaní s klasickými čerpadlami. Z hľadiska produkcie skleníkových plynov spĺňajú naše kotly normami stanovené maximálne prípustné hodnoty NOx a CO, v niektorých prípadoch je produkcia ďaleko pod tieto predpísané hodnoty.

Je možné povedať, že podobne ako iné oblasti aj vykurovaciu techniku ovplyvňujú vývojové trendy v info-komunikačných technológiách?
V niektorých typoch kotlov našej spoločnosti, ako je napr. Vitodens 300 sa nachádzajú systémy pre vzdialenú komunikáciu pomocou zariadenia Vitocom, či už prostredníctvom GSM alebo internetu. Kotly je možné pomocou aplikácií spúšťaných v inteligentných telefónoch monitorovať aj ovládať, pričom samotná aplikácia pre inteligentný telefón stojí rádovo niekoľko euro. V prípade, že sa kotol dostane do poruchového stavu, dokáže poslať alarmové hlásanie e-mailom alebo pomocou SMS na vopred zvolené číslo. Ak je ­kotol prepojený so solárnym systémom, je možné zistiť solárne zisky a pod.

Ďakujeme za rozhovor.