Súčet inteligencie domu a jeho užívateľa je konštanta

Nevie postaviť svoj príbytok v súlade s okolitým prostredím – prírodou. Pre svoj dom berie viac, ako je mu z „organizmu Zeme“ dávané dobrovoľne. Na jeho vybudovanie „saje“ zo zemských útrob ropu, nerasty a energie, ktoré na to nemusia byť určené. Počas svojej existencie tieto domy brať neprestávajú. Vyžadujú ďalšie uhlie, plyn, elektrinu. Človek tak stavia domy, ktoré znečisťujú vzduch, ktorý dýcha, znečisťujú vody, ktoré pije, ničia pôdy, ktoré ho živia. Niektoré z nich dokonca nazval „inteligentné“.

Dom a jeho funkcia

Základná funkcia domu (bývania) je ochrana pred nepriaznivým vplyvom počasia, najmä dažďom a vetrom. V nehostinnejších podmienkach sa ochrana pred nepriaznivým vplyvom počasia rozšírila o nutnosť vykurovania, ochrany proti zime (poprípade teplu). Tieto funkcie zostali nezmenené na celom svete až do konca 18. storočia. Teplé oblasti (rovníkové a subtropické pásmo) mali nízke nároky na stavbu a prevádzku domov, kým v chladnejších oblastiach už musel človek vynaložiť viac práce na stavbu domu, ako aj na jeho užívanie. Bola to nutná práca.

Človek bol nútený premýšľať, ako najlepšie postaviť dom, aby mu v ňom nebolo príliš teplo (prírodné chladenie – vegetácia z južnej strany, presah strechy a orientácia stavby – zatienenie) alebo aby mu v ňom nebola zima (dispozícia – eliminovanie nevyužitých vykurovaných plôch, efektívne centrálne vykurovanie – pec, ktorá slúžila aj na varenie atď.). Jedinú energiu, ktorú mal človek k dispozícii, bola ľudská práca a pomoc zvierat. Zle navrhnutý dom tak priamo viedol k väčším nárokom na prácu jeho majiteľa. Ľudské stavby tak vykazovali vysokú efektivitu, pretože človek minimalizoval energiu, ktorú musel každodenne alebo každoročne vynaložiť na bývanie. Vymyslel prvky, ktoré energiu šetrili – nevyžadovali. Dnes ich označujeme ako primitívne či spiatočnícke.

Vedecko-technický rozvoj a objavenie nových fosílnych palív priniesol nové možnosti v oblasti stavby a prevádzkovania budov. Ľudská práca a zdroje, ktoré ponúkalo okolie domu (stavebné materiály, drevo na kúrenie...), boli nahradené strojmi a zariadeniami. Hlinené, slamené či drevené domy tak nahradil betón, výsadba palivového lesa v záhrade, pílenie a kálanie dreva zase plynové alebo elektrické vykurovanie. Prírodné chladenie (tienenie), premyslená dispozícia a orientácia domu boli nahradené elektrickou klimatizáciou, tepelným čerpadlom ap. Človek už nemusel premýšľať o efektívnosti stavby a jej užívania, energetické zdroje boli lacné. Dnes ani presne nevieme, koľko energie míňajú naše domy aj v prípade našej neprítomnosti. To sa dozvieme až pri mesačnej faktúre. Systém mesačnej fakturácie principiálne nevie odhaliť miesta plytvania, a tak nenúti spotrebiteľov k efektívnemu využívaniu zdrojov. Pasívne primitívne prvky, ktoré energiu šetrili, tak boli nahradené aktívnymi prvkami, ktoré energiu míňajú inteligentne.

Dom – pohodlie

Zvieratá v prírode žijú komfortne podľa svojich potrieb. Žiadne z nich si nestavia vily alebo zámky, ktoré by aj tak nevyužíval. Neplytvá svojou energiou ani energiou svojho okolia, ktorého je súčasťou. Svojou existenciou a nárokmi na život neznečisťuje svoje okolie. Ďalšie generácie môžu bývať – žiť rovnako plnohodnotne, rovnako v čistom a zdravom prostredí ako jeho rodičia. Primitívne zvieratá.

Moderné bývanie nám poskytuje veľmi vysoký komfort. Priemerný štandard bývania „civilizovaných krajín“ ponúka omnoho vyššie (väčšinou nepotrebné) pohodlie, ako mali králi a šľachta v stredoveku. Teplá/studená voda z vodovodu, svetlo zo žiariviek, ohrev jedla v mikrovlnnej rúre, potraviny v mrazničke a mnoho iných vecí nám poskytuje výrazný komfort. Televízia, počítač, rádio atď. sú ďalšími výdobytkami ponúkajúcimi zábavu a relax. Každý z týchto výdobytkov, ktoré v stredoveku nemali, však niečo vyžaduje.

Energiu. Ak by každý žil ako my (priemerný Európan), potrebovali by sme tri planéty na uspokojenie našich potrieb. Ak by všetci ľudia bývali tak „neefektívne“, „inteligentne“ ako my, Zem by sa stala v dôsledku znečistenia „neobývateľnou“ do niekoľkých rokov. Svetový fond na ochranu prírody (WWF) uvádza vo svojej najnovšej správe, že pri zachovaní našej súčasnej životnej úrovne budeme v roku 2030 potrebovať ďalšiu planétu[2].

Dom ako zdroj znečistenia

Pretváraním a výrobou materiálov na stavbu domu vzniká znečistenie a odpad. Počas svojej existencie domy spotrebujú ďalšiu energiu, ktorej výroba znamená mnoho ďalšieho znečistenia. Nakoniec sa domy aj tak rozpadávajú a rozkladajú na ďalší nepotrebný a často aj nebezpečný odpad, ktorý príroda vo svojom dokonalom recyklačnom kolobehu nevie spracovať[1].

Takmer všetky ostatné zdroje znečistenia sú bytostne späté s existenciou „moderného“ konceptu stavby a prevádzky domov. Domy potrebujú rôzne materiály (stavba kameňolomov, cementární, betonárok...), energie (stavba baní, elektrární, rozvodných sietí...), dopravu (výroba nákladných áut, rafinérií...) atď. Väčšina priemyselnej výroby a spotreby energií (produkcia znečistení a odpadov) existuje v dôsledku požiadaviek (priamych či nepriamych) stavby a prevádzky budov. Priemysel vyrába 97 % vecí, ktoré sú spojené s bývaním alebo so zabezpečením bývania (napr. oceliarsky priemysel – oceľ na stavbu domov, výrobu potrubí do domov, elektrických stožiarov na distribúciu elektrickej energie k domom atď.).

Výsledok bývania ľudí (počas posledných dvoch storočí) je ľahko badateľný. Spustošená príroda, vyčerpané zdroje, nepokoj a dezintegrovanosť ľudského ducha. Domy, ktoré prírodu pustošia pomalšie ako „bežné“ domy, niekedy nazývame aj inteligentné. Stále však znečisťujú vzduch, ktorý dýchame, vody, ktoré pijeme, ničia pôdy, ktoré nás živia. „Robia to však inteligentne.“

Žiadny živočích v prírode neznečisťuje a neničí svoje okolie. Príroda nepozná a nemá žiadne skládky odpadu. Existuje tu milióny rokov a tam, kde sa nedostal človek, zostala neporušene čistá. Zvieratá (označované ako neinteligentné) neničia prostredie, od ktorého sú bytostne závislé.

Dom ako zdroj chorôb

Ľudí v domoch „civilizovaných“ krajín žijúcich stranou od liečivých síl prírody môžeme prirovnať k slonovi v zoologickej záhrade. Narodil sa v betónovej miestnosti, jeho výbeh je obmedzený plotom a verejnou ulicou okolo záhrady a pokiaľ mu všetko neprinesú (napr. jedlo) a všetko od neho neodvezú (napr. trus, odpad), nemôže prežiť. Jeho sloní prarodičia si nič také nevedeli predstaviť. No niečo alebo niekto ich odviedol od prírody, kde boli samostatní. V ktorej mali automaticky všetko, čo potrebovali.

Nepotrebovali k tomu autá privážajúce veci a ani ľudí opravujúcich prívod vody, popraskaný betón, cesty, zeleň... a ani lekárov a umelú medicínu. Bývali slobodné a zdravé. Teraz trpia rôznymi neduhmi a sú otrokmi umelého priestoru, svojím zdravím sú závislí od miery jeho nedokonalosti a musia poslušne „panáčkovať“ a predvádzať rôzne triky, aby im ho nikto nezobral.

Choroba prichádza, keď sa človek oddelí od prírody. Lekári a medicína sa stávajú potrebnými vtedy, keď si ľudia vytvoria škodlivé (nezdravé) prostredie a emócie. Moderný človek priemerne trávi 80 – 95 % času vo vnútorných priestoroch budov. Najviac doma, potom v práci alebo v škole. Následne v obchodoch, úradoch či v reštaurácii. Teda stále sa nachádza vnútri nejakej budovy. Bilancia je nelichotivá. Vidia to lekári a cítia to i samotní ľudia. Žijú v chorých budovách, tzv. Sick building syndrome – syndróm chorých budov sa prejavuje širokou škálou fyzických a psychických ťažkostí (sucho v hrdle, upchatý nos, suché oči, časté ochorenia horných dýchacích ciest až po pocit zvierania v hrdle).

So všetkými dôsledkami, zdravotnými i psychickými. Žijeme a pracujeme v zlých a nevhodných, zdraviu škodlivých podmienkach. Budovy, ktoré pomalšie ničia ľudí alebo dokážu zistiť príznaky chorôb (ktoré spôsobili), označujeme aj ako inteligentné.

Dom – závislosť

Domy nedávnej minulosti (cca spred 200 rokov) boli chápané ako nedeliteľná súčasť svojho okolia. Dom so záhradou slúžil na bývanie, na život. Pozemok bol zdrojom materiálov na stavbu domu, zdrojom energie na zimné obdobie, zdrojom obživy. Človek sa tak vedel postarať sám o seba, prežil skromne aj v ťažkých podmienkach. Nebol závislý od dodávok plynu, elektriny, potravín. Bol slobodný. Bol „primitívny“, žil „predpotopne“.
Domy moderného bývania vyžadujú plyn, elektrickú energiu, dodávky potravín. Základné životné potreby, ktoré nám poskytovalo okolie domu, boli striktne oddelené – vznikla sieť obchodníkov, prepravcov, teplární. Ovocie a zeleninu zo záhrady nahradili hydrofonické „továrne“, sady, baliarne, prepravné spoločnosti, obchodníci. Drevo zo záhrady nahradila sieť potrubí, plynových staníc, rafinérií, jadrových elektrární. Svoje životné potreby sme vložili do cudzích rúk, stali sme sa závislými.

„Inteligentné“ bývanie je závislé od dodávok všetkých vstupov, ktoré do domu prúdia. Ak chce človek piť, zaplatí za vodu, koľko určí vodárenská spoločnosť. Ak chce jesť, zaplatí za potraviny toľko, koľko určia poľnohospodári. Ak chce mať v dome teplo, zaplatí zaň toľko, koľko určí plynáreň (tepláreň). Je závislý. Aby mohol platiť účty, musí pracovať. Musí pracovať aj za 300 eur, len aby prežil. Závislosť je veľmi výhodná pre tých, ktorých závislí ľudia uspokojujú. Teplárne, elektrárne, plynárne, poľnohospodári ap. Akú cenu určia, taká bude akceptovaná. Vedia, že človek v činžiaku si nedopestuje potraviny, nebude kúriť v kachliach, neohreje si teplú vodu na slnku. Veď závislosť je najjednoduchší nástroj manipulácie s ľuďmi. Dom človeku nič zo základných potrieb neponúka. Ak dom dokáže automaticky objednať chýbajúce potraviny v chladničke, ak dokáže automaticky vybaviť faktúru za plyn, označíme ho za inteligentný.

Zdanlivé pohodlie

Na poliach pestujeme repku olejnú, z ktorej vyrobíme bionaftu. Bionaftu natankujeme do kamióna, ktorým prepravíme potraviny z krajín západnej Európy. Tieto potraviny mohli byť pestované na tom istom poli – priamo u nás, bez potreby kamióna, jeho paliva, závodu na výrobu bionafty, množstva zbytočnej práce, energie atď. Tento príklad ilustruje jednu z mnohých nezmyselných situácií „civilizovanej“ spoločnosti. Tragédiou však je, že podobné bludné cykly existujú aj v našich domoch a bývaní.

Čas strávený v zamestnaní vymieňame za potraviny. Platíme za ich pestovanie, prepravu (často cez pol Zemegule), balenie, chemické konzervovanie atď. Permakultúrna záhrada potrebuje minimum práce, poskytuje kvalitné potraviny priamo na mieste ich spotreby, bez znečistenia, prepravcov, emisií, konzervovania, bez... Bill Molison tvrdí, že pestovaním potravín v okolí miest ich spotreby by ich cena klesla až o 90 %. Najvyššie úspory energie sa dosiahnu práve ušetrením nákladov na balenie, prepravu a marketing.

Čas strávený v zamestnaní vymieňame za byt či dom. Desiatky rokov tak splácame výrobu a dovoz materiálov, prácu ľudí a strojov, stavbu a rekonštrukcie atď. Dom z prírodných materiálov z okolia domu vyžaduje neporovnateľne menej práce (v porovnaní s desiatkami rokov „bežného“ domu), ponúka zdravšie prostredie, neprodukuje odpad, neznamená znečistenie apod.

Podobných zbytočných cyklov nájdeme v našom bývaní (živote) mnoho. To, čo môžeme spraviť priamo, robíme v zmysle cyklu repka olejná – bionafta – zemiaky, čo vyžaduje oveľa viac energie a času, času, ktorý musíme stráviť v zamestnaní. Nemáme čas opatrovať svoje deti, pretože sme v zamestnaní, aby sme mohli zaplatiť opatrovateľku. Nemáme čas kálať drevo a sadiť stromy, pretože sme v zamestnaní, aby sme mohli zaplatiť účty za elektriku a plyn. Nemáme čas žiť zdravo, pretože pracujeme na lieky, ktoré si kúpime, keď sa prácou vyčerpáme a ochorieme. A čo vlastne v práci robíme? Robíme prepravcov, opatrovateľov, baličov potravín, výrobcov bionafty...

Vyvinuli sme mnoho vecí, ktoré nám uľahčujú život, ktorý sa stal ťažkým z dôvodu vývoja a kúpy vecí, ktoré nám ho mali uľahčiť.

Čo všetko vyžadujú moderné domy?

Pomocou strojov a zariadení získame suroviny, ktoré pretvoríme na stavebné materiály. Tie použijeme na stavbu fabrík, v ktorých pretvárame suroviny na stavebné materiály potrebné na stavbu strojov a zariadení potrebných na stavbu fabrík, v ktorých vyrábame stroje a zariadenia...

Ťažíme uhlie, plyn, ropu. Tie potom míňame pri stavbe strojov a zariadení, pomocou ktorých ich môžeme ťažiť a prepravovať. Staviame elektrárne, ktorých energia sa míňa na stavbu turbín, generátorov, výrobu nástrojov, ťažbu surovín, stavbu elektrárne atď. Staviame administratívne a vedecké centrá, v ktorých riešime, ako získať efektívne materiály a energie na ich stavbu a prevádzku. Za posledné dve storočia nám tak na Zemi pribudli tisíce elektrární, ropné a plynové giganty, milióny kilometrov potrubí a káblov, tisíce závodov na výrobu potrubí, káblov, strojov, zariadení... Bolo nutné postaviť milióny kilometrov ciest k týmto závodom, spáliť milióny ton uhlia a ropy atď. Pri podrobnej analýze zistíme, že naše bývanie (domy) je pôvodcom všetkých zmienených požiadaviek. Materiálové a energetické požiadavky domu tak vyžadujú nesmiernu sieť vzťahov a cyklov (tie pokrývajú 97 % priemyslu a 97 % spotreby zdrojov).

Súčet inteligencie domu a jeho užívateľa je konštanta

Spôsob bývania (byt, dom, statok) určuje spôsob nášho života. Od neho závisí, či budeme (celý život) kupovať potraviny, elektrinu, plyn, lieky, platiť celý život splátky hypotéky, koľko elektrární a fabrík bude treba postaviť apod. Intenzifikácia poľnohospodárstva však nie je zadarmo a má svoj rub a líc. Na dvojnásobné zvýšenie výnosov je potrebné desaťnásobné (!) zvýšenie energie (vo forme hnojiva, mechanizácie...), ktorá je získavaná predovšetkým z neobnoviteľných fosílnych palív. Mnohých preto asi pri modernom poľnohospodárstve prekvapí nepriaznivý pomer medzi energiou získanou a energiou vloženou (tzv. energetická návratnosť).

U človeka – lovca a zberača plodín – bol tento pomer 5 : 1 až 10 : 1 v prospech získanej energie (to nie je prekvapivé zistenie, človek musel logicky lovom alebo zberom získať viac energie, ako na túto činnosť spotreboval, inak by zahynul hladom). Tradičné samozásobiteľské poľnohospodárstvo malo veľmi priaznivý pomer 15 : 1 až 40 : 1. S príchodom industrializácie sme však vo veľkom začali vkladať dodatkovú energiu, ktorej je viac ako energie, ktorú poľnohospodárskym hospodárením získame. Svetový priemer pomeru medzi získanou a vloženou energiou je približne 0,1 : 1. Lovec a zberač plodín pred niekoľkými desiatkami tisíc rokov bol teda v získavaní energie stonásobne efektívnejší ako moderný poľnohospodár.[3]

Od bývania závisí, koľko života strávime v zamestnaní, pretože za všetko, čo potrebujeme a čo nám nedokáže poskytnúť náš dom (záhrada), musíme platiť, čiže chodiť do práce. Čím menej nám poskytuje náš dom (čím viac treba dodať), tým viac musíme pracovať (mať lepšie platenú prácu). Lepšie platená práca je vo väčších mestách, tak za prácou dochádzame (míňame benzín, platíme cestovné...) alebo sa presťahujeme bližšie k veľkému mestu. Tu je cena nehnuteľností vyššia, preto musíme viac pracovať.
Čím viac podobných cyklov (ako s domorodcom – repkou olejnou) človek zahrnie do spôsobu bývania (konceptu domu a jeho okolia), tým viac energie a času musí vynaložiť na uspokojenie svojich potrieb. Čím dômyselnejší bude dizajn stavby a užívania domu – bývania, tým menej energie bude od jeho užívateľa vyžadovať.

Efektívny návrh domu je založený na prírodných energiách, ktoré vchádzajú do systému (slnko, vietor, dážď...), okolo rastúcej vegetácie a na stavebných technikách vychádzajúcich zo zdravého rozumu. Správny dizajn znamená vzájomné prepojenie vecí tak, aby odpad (výstup) jedného procesu pokrýval požiadavky (vstupy) v druhom procese. (Napríklad kuchynské odpadky sú recyklované v komposte, slúžia priamo ako hnojivo, vracajú sa tak do kolobehu energie. Bez potreby smetných služieb, spaľovní odpadov apod.). Čím inteligentnejší bude takýto dizajn, čím rozumnejšie a opodstatnenejšie budú potreby a požiadavky užívateľa domu, tým menej energie a času bude človek venovať starosťou o bývanie. Podrobnejšie sa efektívnosti dizajnu venuje literatúra [4][5]

Treba si preto uvedomiť fakt, že dom so zlým dizajnom a so špičkovými technickými zariadeniami (a riadením) bude stále zlý dom s výborným riadením (vyžadujúci veľa energie, produkujúci znečistenie). Taký dom vykazuje oveľa horšie charakteristiky ako dom s jednoduchým technickým vybavením bez riadiaceho systému, ale s dobrým dizajnom.

Smerom k inteligentným udržateľným domom

Zle navrhnuté domy od nás vyžadujú mnoho práce a energie. Naše bývanie tak určuje, ako dlho budeme pracovať, akí budeme zdraví (kvalita potravín, bývanie v chorých budovách), koľko času budeme môcť venovať deťom, aké znečistenie budeme produkovať atď. Naše bývanie tak určujú životy aj našich detí, pretože od neho závisí, v akom stave odovzdáme Zem svojim potomkom.Eliminovaním zbytočných cyklov (plytvania), t. j. priblížením zdrojov k miestam ich spotreby a správnym dizajnom domov by produkcia znečistenia klesla až o 98 %, podobne je to aj v prípade spotreby energetických zdrojov, materiálov atď.[6][7]

Nemusíme odísť do jaskyne a odhodiť technické výdobytky. Fakticky by sme mohli žiť z 5 % energie, ktorú teraz používame, bez toho, aby sme sa vzdali čohokoľvek cenného. Zvyšok energie míňame zbytočne. Vytvárame nezmyselné cykly (repka olejná – bionafta – zemiaky), ktoré spotrebúvajú energiu a produkujú znečistenie.

Naša planéta je postavená na tom, že tu všetko je. Vie to každé zviera a každý hmyz. Tí nepotrebujú peniaze ani prácu. Príroda žije a stavia z toho, čo je po ruke. Mravce na Slovensku si nestavajú mravenisko z materiálu dovezeného z Poľska využívajúc elektrickú energiu vyrobenú v Nemecku. Stavajú len z toho, čo je „po ruke“ s energiou, ktorá je „po ruke“. Príroda existuje milióny rokov a tam, kde sa nedostal človek, zostala neporušene čistá.

Ak pri návrhu stavby alebo ľudského sídla využijeme princíp, ktorý nenájdeme v prírode, zistíme, že tento princíp z dlhodobého hľadiska fungovať nebude. Preprava potravín cez pol Zemegule funguje v ľudskej spoločnosti (v prírode nič podobné nenájdeme), avšak dlhodobo fungovať nebude (závisí od fosílnych palív).

Skôr či neskôr budeme musieť stavať a bývať podľa prírodných princípov. Inteligencia užívateľa domu sa premietne do opodstatnených požiadaviek jeho potrieb, ktoré sa následne premietnu do vytvorenia vzťahov domu a jeho okolia, čo je predpokladom rozumného využívania zdrojov, ktoré sú dostupné na danom mieste v danom čase. Prechod k inteligentnému udržateľnému bývaniu však nebude jednoduchý. Nutným predpokladom je inteligencia na strane tvorcu – človeka. Dnes nemá človek v úcte život svoj (fajčí, prejedá sa...) ani životy iných ľudí (neutíchajúce genocídy, vojny...), tak ako môže mať v úcte životy zvierat a zdravie prírody? Človek konštatuje, že znečistenie planéty je katastrofálne, no „nie je až také zlé“, aby sa vzdal svojho pohodlia, ziskov.

Následky maximalizácie ziskov a neúmernej snahy zvyšovať životný komfort ako krédo a zmysel ľudskej existencie tak budú nevypočítateľné a náhle. Ak nedokážeme regulovať svoj počet, apetít a rozlohu, ktorú okupujeme, príroda to urobí za nás formou hladu, erózie, biedy a chorôb.[8] (Podľa údajov spoločnosti CSVV Brno uživia dva hektáre pôdy jedného človeka živiaceho sa prevažne mäsitou stravou. Rovnaká plocha však uživí 14 ľudí živiacich sa bezmäsitou stravou – vegetariánov, ak jedia aj mliečne výrobky a vajcia, a tie isté dva hektáre môžu uživiť až 50 ľudí živiacich sa iba rastlinnou stravou – vegánov.[1]

Zdroje

[1] Svoboda, Jaroslav: Kompletní návod k vytvoření ekozahrady a rodového statku. SmartPress, s. r. o., 2009. ISBN 978-80-87049-28-0.
[2] Living planet. Report 2012. Biodiversity, biocapacity and better choices. WWF International. Dostupné na: http://awsassets.panda.org/downloads/1_lpr_2012_online_full_size_single_pages_final_120516.pdf.
[3] Nováček, Pavel: Udržatelný rozvoj. Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci 2010. s. 150. ISBN 978-80-244-2514-6.
[4] Števo, Stanislav: Princípy permakultúrnej stavby. In: Eurostav, 2013, roč.19, č. 5, s. 31 – 35. ISSN 1335-1249.
[5] Mollison, Bill – Slay, Reny Mia: Úvod do permakultúry. Čitateľský klub Alter Nativa 2012. ISBN 978-80-969754-8-8.
[6] Števo, Stanislav: Udržateľná a ekologická stopa. In: Eurostav, 2013, roč.19, č. 9, s. 16 – 20. ISSN 1335-1249.
[7] Jasminská, Natália – Azariová, Katarína: Proposal for the environmentally friendly technologies to supply energy for the objects without standard energetic media connection. In: Transfer inovácií, 2012, roč. 4, č. 23, s. 265 – 271. ISSN 1337-7094.
[8] Fukuoka, Masanabu: Revolúcia jednej slamky. Čitateľský klub Alter Nativa. ISBN 8085740079.