Nie je preto náhodou, že povinnosti v oblasti zlepšenia energetickej hospodárnosti budov členských štátov Európskej únie vyplývajú zo zmienenej smernice č. 2002/91/ES. Súvisiaci zákon č. 555/2005 z.z. nadobudol v SR platnosť 1. januára 2006, pričom podľa § 14 sa povinnosť energetickej certifikácie vzťahuje na novú a na významne obnovovanú budovu v prípade kolaudačného konania po 1. januári 2008, ako aj na budovu predávanú a prenajímanú po 1. januári 2008.

Hlavným cieľom smernice a teda aj zákona o energetickej hospodárnosti je:

  • zlepšiť energetickú hospodárnosť budov (EHB) zmenou tepelnej ochrany, vykurovania, vetrania a chladenia vo vzťahu k vonkajším klimatickým a miestnym podmienkam, prípravy teplej vody a osvetlenia,
  • zabezpečiť požadované podmienky týkajúce sa vnútorného prostredia budov,
  • zefektívniť výstavbu a prevádzku budov.

Realita vs. teória

„Papierová certifikácia“

Energetický certifikát je tzv. „papierový“ certifikát. Výpočty vychádzajú z projektu (vlastností a druhov materiálov, použitých technológií atď.) a nie reálnych meraní. Stavba zateplená ukrajinským polystyrénom poľskými robotníkmi zrejme nebude spĺňať projektované tepelnoizolačné vlastnosti. Proces realizácie stavby ako aj použitie nekvalitných materiálov radikálne mení EHB pričom tento fakt proces certifikácie vôbec nezohľadňuje. Podobne energetický certifikát nezohľadňuje okolitú zástavbu a vegetáciu, ktoré výrazne ovplyvňujú energetickú náročnosť stavby.

„Od kolaudácie“

Ak chceme posúdiť energetickú náročnosť budovy alebo jej vplyv na životné prostredie (čo je podstatou zmienej EPBD 2002/91/EC), musíme analyzovať celý životný cyklus budovy (od výroby materiálov, až po demoláciu budovy a recykláciu) a nielen od času užívania budovy. Každý prvok (materiál, nástroj, systém) stavby musí byť vyrobený. Táto výroba sa uskutoční pomocou určitej technológie a nástrojov, ktoré spotrebúvajú energie a materiály. Nástroje musia byť tiež vyrobené pomocou ďalšej technológie, ktorá opäť spotrebuje určitú energiu a materiály.

Materiály sú výsledkom spracovania surovín, ktoré sú extrahované z prírody pomocou energie a určitých nástrojov (technológie). Nástroje a technológie musia byť vyrobené tiež v budove, ktorá je postavená pomocou atď. atď... takto je možné pokračovať donekonečna. Takáto analýza sa nazýva „hodnotenie životného cyklu“ (life cycle assessment) a môže odhaliť napríklad fakt, že výroba samotných technológií môže spotrebovať viac energie ako potencionálne úspory, ktoré použitá technológia 1ponúka. Uvedieme jednoduchý príklad.

Na výrobu jedného m3 plnej tehly sa spotrebuje 1350 kWh[3] a jedného m3 slamy 6 kWh[3]. V prípade domu s úžitkovou plochou 150 m2 činí rozdiel energie potrebnej na výrobu len obvodových stien približne 150 MWh (bez energie na prepravu a stavbu). Analogicky pri posúdení emisií (napr. CO2) zistíme, že výroba mnohých „ekologických“ zariadení vyprodukuje viac C02 ako dokáže „ušetriť“ počas svojej životnosti. Podľa uvedených princípov posúdenia životného cyklu je zrejmé, že dom, ktorý sa na prvý pohľad javí ako ekologický (napríklad je v energetickej triede A) má často horší vplyv na životné prostredie ako dom v nižšej energetickej kategórii.

Nereflektuje skutočnú spotrebu energií

Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 555/2005 Z.z. platnosť energetického certifikátu je najviac 10 rokov. Tento energetický certifikát platí pre prípad predaja alebo prenájmu v ktoromkoľvek čase predaja ­(prenájmu) počas platnosti energetického certifikátu. Pred uplynutím určenej platnosti stratí energetický certifikát platnosť vykonaním stavebných úprav budovy, ktoré majú vplyv na energetickú hospodárnosť. V takom prípade je treba zaobstarať nový energetický ­certifikát zohľadňujúci zmenený stav budovy, t.j. pri akejkoľvek zmene ovplyvňujúcej energetickú hospodárnosť (výmena kotla, okien, kúpení krbu alebo solárneho systému, zateplení a pod.). Skutočná spotreba energie neovplyvňuje dĺžku platnosti energetického certifikátu budovy [6].

Reálna spotreba energií môže byť diametrálne odlišná od vypočítanej, čo vôbec neovplyvní platnosť certifikátu

Z pohľadu spotreby energií a produkcie emisií zatriedenie do tried nereflektuje skutočnú potrebu energií na prevádzku budovy. Použitie alternatívnych a „ekologických“ zdrojov energie automaticky nezaručuje nižšiu spotrebu energií ani emisií. Tieto systémy sú práve komplikovanejšie, vyžadujú dômyselnejší riadiaci systém, ktorý je nutné vyladiť. Nevhodne nastavený riadiaci systém môže výrazne ovplyvniť energetickú náročnosť budovy (neskoré spustenie solárneho ohrevu, prekurovanie a pod.)

Mám „A“, čo z toho?

Niektoré krajiny dotujú stavby pre energetický certifikát triedy B 100 € na m2 až 133 € na m2 za obnovené stavby [7], poprípade udelením zeleného čísla, ktoré je oslobodené od dane z nehnuteľnosti a pod, preto existuje výrazná motivácia stavať stavby s nižšou spotrebou energií. Povinná certifikácia na Slovensku sa preto z tohto pohľadu javí ako úplne nezmyselná a je úplne jedno či postavíte dom v energetickej triede A alebo 2D.

Prax a splnenie hlavných cieľov zákona o energetickej hospodárnosti

Zlepšenie energetickej hospodárnosti budov

Certifikát o EHB je v našich podmienkach len konštatovaním, resp. neexistuje žiadna motivácia stavať budovy vo vyšších triedach (A,B) pričom energetický certifikát vyššej triedy automaticky nezaručuje nižšiu energetickú náročnoť (pretože nutné investície do technológií a zariadení týchto tried vo väčšine prípadov presahujú celkové úspory dosiahnuté voči štandardnému riešeniu v zmysle financií, energetických úspor ako aj vplyvu na enviroment.

Zabezpečenie požadovaných podmienok týkajúcich sa vnútorného prostredia budov

Energetický certifikát má veľmi malú koreláciu s kvalitou vnútorného prostredia, resp. zlepšenie energetickej hospodárnosti vo väčšine prípadov (bez dodatočných technológií) zhoršuje kvalitu vnútorného prostredia budov (zníženie infiltrácie vzduchu budovy ako požiadavka zlepšenia tepelnotechnických vlastností zhoršuje kvalitu vnútorného prostredia, resp. vyžaduje dodatočný systém vetrania, dôkazom je rapídny nárast alergikov z dôvodu nedostatočného vetrania zateplených budov).

Zefektívnenie výstavby a prevádzky budov

Developer potrebuje lacno a rýchlo postaviť a predať budovu s maximálnym ziskom. Rovnako aj vo väčšine novostavieb, ich vlastníci nemajú dostatok finančných zdrojov aby otázkam efektívnej údržby a prevádzky venovali vážnejšiu pozornosť. Navyše sa objektívne posúdenie efektivity výstavby a prevádzky budov môže vykonať len pomocou hodnotenia životného cyklu budovy (life cycle assessment). Pri takomto globálnom hodnotení je veľmi pravdepodobné, že by mnohé stavby triedy A vykazovali horšie charakteristiky ako stavby nižších tried. (Dôvodom je fakt, že niektoré zariadenia a technológie spotrebujú na svoju výrobu a prevádzku viac energie ako prinesené energetické úspory.)

Energetické úspory vs. prax

Na záver môžeme konštatovať, že dobre mienená myšlienka efektívneho využívania zdrojov a zníženie emisií produkovanými budovami (zníženie vplyvu budov na životné prostredie) z ktorého vyplynula požiadavka povinnej certifikácie budov žiaľ vôbec nespĺňa svoje poslanie, čo je zapríčinené množstvom zmienených dôvodov. Avšak povinná certifikácia o EHB vytvára vynikajúcu živnú pôdu pre ľudí, ktorí tieto certifikáty vydávajú. Pred kolaudáciou alebo predajom budovy (domu) si preto povinne prichystajte pár stoviek až tisícok eur, za ktoré dostanete veľmi orientačný a z pohľadu LCA nezmyslený certifikát o EHB.

 

[1] DIRECTIVE 200291EC OF THE EUROPEAN PARLIAMENT AND OF THE COUNCIL of 16 December 2002 on the energy performance of buildings, httpeur-lex.europa.euLexUriServLexUriServ.douri=OJL200300100650065ENPDF

[2] DIRECTIVE 201031EU OF THE EUROPEAN PARLIAMENT AND OF THE COUNCIL of 19 May 2010 on the energy performance of buildings, httpeur-lex.europa.euLexUriServLexUriServ.douri=OJL201015300130035ENPDF

[3] Minke, Gernot PŘIRUČCKA HLINĚNÉHO STAVITELSTVÌ, Pagoda, Bratislava 2009, ISBN 978-80-969698-2-1, str. 58

[4] David MacKay Sustainable Energy httpwww.withouthotair.com24 Feb 2010

[5] B. Azzopardi , J. Mutale Life cycle analysis for future photovoltaic systems using hybrid solar cells, The University of Manchester UK, October 2009, httpwww.sciencedirect.com

[6] Energetická certifikácia budov, PSS, httpwww.pss.skfilespdfdolezite_dokumentyEnergeticka-certifikacia-budov.pdf

[7] Marcela Počinková, Danuše Čuprová a kol Úsporný dům, ERA group, 2008, str. 23

1 Kontroverzný výsledok „rannej“ LCEA tvrdí, že výroba solárnych článkov vyžaduje viac energie ako môže byť využitej pri ich použití. Výsledok bol neskôr vyvrátený[4][5], avšak využitie solárnych článkov je stále diskutabilné.

2 Existujúce dotácie na alternatívne technol. zariadenia budov ­(tepelné čerpadlo, kotol na pelety, solárne kolektory) nemajú priamy súvis s energetickou certifikáciou.

 

Ing. Stanislav Števo, PhD.
Ústav riadenia a priemyselnej informatiky
Fakulta elektrotechniky a informatiky
Slovenská technická univerzita
stanislav.stevo@stuba.sk